Základný príjem – spravodlivý sociálny štát

Ponúkať istoty ľuďom je pekné. Ale ponúkať sociálne istoty istej skupine a inej zhoršovať životné podmienky (napríklad skupine pracujúcich)  je prinajmenšom nespravodlivé. Je pravda, že žijeme vo vyspelej spoločnosti a v slušnom štáte (aj keď napríklad stav súdnictva hovorí o inom). Preto by nemal nikto v tomto štáte hladovať a spať na ulici. 

Sociálny štát ale niečo stojí. Tým, že je komplikovaný a neprehľadný, generuje príliš veľa byrokracie a tým aj úradníkov. Vytvára rôzne diery, ktorými peniaze unikajú, a nedostanú sa k tým, ktorí ich potrebujú. O tom, že v tomto štáte sú ľudia, ktorí potrebujú pomoc a mali by ju dostať nie je pochýb.

Keď už štát musí rozdávať, mal by rozdávať spravodlivo. To znamená všetkým. Každý dospelý obyvateľ by dostal od štátu základný príjem v rovnakej výške. Či už pracuje, alebo nie.

Ako by to vyzeralo, načrtnem v bodoch:

• Nezamestnaný by dostávali základný príjem, ktorý by zabezpečil aby nehladovali a mali kde bývať (plus ďalšie príspevky, napríklad ZŤP)
• Pracujúcim by sa zvýšil čistý príjem, čím by sa zvýšila aj ochota pracovať (hlave pri horšie platených miestach). Tým by sa podporil aj vznik pracovných miest. Časť tohto príjmu by sa vrátila vo forme daní.
• Študenti by mohli časť prostriedkov použiť na životné potreby, čo by pomohlo rodinným rozpočtom. (V budúcnosti by časť príjmu mohli použiť na platenie aspoň symbolického školného. To by pomohlo priniesť do školstva trhové podmienky, a prestali by sme všetci platiť školy, ktoré nie sú dobré a efektívne).

Systém by bol jednoduchý a spravodlivý. Znížila by sa byrokracia a možno raz aj počet úradníkov. Tí čo sa snažia pracovať by neboli v nevýhode (hlavne keď sa im niekedy jednoducho pracovať ani "neoplatí"). Pri pracujúcich by mohol základný príjem s rastúcim príjmom klesať, to by však systém skomplikovalo a bol by spravodlivý menej. Lepšie zarábajúci človek aj tak zaplatí na daniach a odvodoch násobne viac, ako by bol základný príjem. 

Základný príjem by najviac pomohol nízkopríjmovým skupinám ľudí, ktorí sa snažia pracovať. O to v sociálnom štáte ide, nie?

Dodatok (30.12.2012):  Princíp v tomto článku je popísaný veľmi jednoducho a ono by to také jednoduché v praxi nebolo. Chcelo by to oveľa komplikovanejšie zmeny, najmä na strane výdavkov. 
Som zástanca čo najštíhlejšieho štátu a teda čo najmenšieho prerozdeľovania. Toto je skôr úvaha, ako by mal fungovať sociálny štát, keď už má byť sociálny (Lebo to tak chce väčšina, ktorú sme zatiaľ nepresvedčili o opaku).
Hlavným problémom takéhoto prístupu je jeho cena. Ak by základný príjem dostával každý ekonomicky aktívny obyvateľ, jednalo by sa o čiastku okolo pol miliardy eur mesačne. 
Veľkým problémom v súčasnom systéme je čierna práca a zneužívanie systému.

   Ekonomicky aktívne obyvateľstvo:           2 702 281             

   Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie: 376 638

  (November 2012 – zdroj UPSVaR)

Dodatok 18.1.2013: Musím sa priznať, že som bol zástancom "odvodového bonusu". Ten vychádza práve zo základného príjmu. Po úvahách pri písaní tohto blogu začínam byť voči tomuto nápadu skeptický, najmä z dôvodu nákladov. Začínam sa prikláňať k názorom, že by bol tento systém príliš veľký socializmus, a stálo by nás to príliš veľa.

Podpora vzniku pracovných miest spravodlivo

Robiť niečo pre ľudí v tejto krajine je pekné. Jedna vec je robiť niečo naoko, a iná meniť veci (a hlavne životy ľudí) k lepšiemu.

Jedným z hlavných problémov na Slovensku je nezamestnanosť. Ak neberieme do úvahy tisíce úradníkov, ktorí napriek sľubom politikov pribúdajú, tak pracovné miesta vytvárajú firmy. Na to, aby ich vytvorili, musia efektívne fungovať. K tomu im môžu pomôcť férové podmienky na trhu. Dotovanie vybraných podnikov je neférové voči ostatným podnikateľským subjektom. Jeden podnik dostane štedré dotácie na udržanie pracovných miest, a iný musí platiť vyššie dane. Je to nespravodlivé. Štát by mal vytvárať vhodné (a férové) podnikateľské prostredie, aby vznikali pracovné miesta. Dotovanie vybraných podnikov toto prostredie kazí. Čo s tým?

 Keď už sa štát rozhodne dotovať pracovné miesta, mal by to robiť spravodlivo. A to tak, že príspevok na pracovné miesto dostane KAŽDÝ subjekt, ktorý nové pracovné miesto vytvorí. Logiku by to mohlo mať. Štátu by sa tieto peniaze “vrátili” vo forme daní a odvodov.

Záujem firiem by tu určite bol, a náklady na jedno pracovné miesto by mohli byť oveľa nižšie, ako pri dotovaní “štátom vybraných” firiem. Problémom je skôr to, ako vytvoriť efektívny a transparentný systém. Postup by mohol byť jednoduchý:

1. Vytvoriť systém na sledovanie zmien počtu pracovných miest (napríklad prepojením na databázu Sociálnej poisťovne)
2.  Stanoviť výšku dotácie na jedno vytvorené pracovné miesto
3.  Poskytnutie firmám dotácie vo forme daňových úľav 

Takýmto spôsobom by mohol štát (keď už chce) efektívne prispievať k tvorbe pracovných miest, a motivovať podniky, aby miesta vytvárali. Okrem toho, že by štát ušetril na výdavkovej strane rozpočtu, prostriedky by sa vrátili v rôznych formách:

• Daň z príjmu 
• Daň z pridanej hodnoty (keďže predpokladáme, že človek väčšinu svojho príjmu minie) 
• Platba odvodov

Takto by sa dali dotovať pracovné miesta efektívne a hlavne spravodlivo. Namiesto posielania miliónov vybraným firmám v čase, keď sa ostatným viditeľne zhoršuje podnikateľské prostredie. Namiesto vyplácania sociálnych dávok ľuďom, ktorí nemajú možnosť pracovať. Stále si myslím, že štát by nemal vytvárať pracovné miesta, ale vytvárať vhodné prostredie aby vznikali. Ale keď už majú niektorí politici takúto potrebu, mohli by to robiť transparentne a spravodlivo. Ak im teda ide o pracovné miesta.

Pán premiér, geniálny plán

Klobúk dole pred Róbertom Ficom. Podľa mňa je zlý premiér, ale musím uznať, že politik je vynikajúci. A iní sa od neho môžu učiť. Ale tiež si myslím, že to sa nedá naučiť, musíte to v seba mať (alebo nemať, napríklad chrbtovú kosť).

Genialita R.F. spočíva v tom, že nech spraví čokoľvek, ľudia majú pocit, že to robí pre nich. Všetko pre obyčajných ľudí. A to, že trafil dobrú cieľovú skupinu, potvrdzujú voľby. Ľudia, ktorí majú pocit, že by sa mal štát o nich postarať a zabezpečiť im istoty. Ľudia ktorí sa chcú mať dobre a je im jedno, čo to bude stáť. Ľudia ktorým nevadí zadlžovanie, rozkrádanie a rozhadzovanie peňazí, lebo si myslia, že to zaplatí štát, a nie oni.

Všetko pre ľudí. Každý normálny človek vie, že zdravotníctvo u nás nie je perfektné a že treba dávať doktorom do "vrecka". Kde sú tie milióny, čo idú na zdravotníctvo? Použime jednoduchú logiku a zistíme, že určite končia v rukách súkromných poisťovní. Veď peniaze majú ísť na zdravotníctvo, nie na zisky.

Zisky však poisťovne majú preto, lebo fungujú a vykonávajú činnosť. Ak ich R.F. odkúpi, dosiahnu zisk bez toho, aby museli niečo robiť (okrem podpisu zmluvy). Majitelia dostanú peniaze bez roboty, a voliči budú mať pocit, že to ich veľký vodca robí pre nich. Pritom sa naoko dokopy nič nezmení, iba sa čísla z jednej databázy presunú do druhej. A politici budú mať pod kontrolou celé zdravotníctvo. To sa budú organizovať tendre!! (s jedným uchádzačom, ktorý spĺňa podmienky). Majitelia poisťovní svoje peniaze tak či tak dostanú, či už ich štát odkúpi, alebo ho zažalujú kvôli ušlému zisku a slobode podnikania. Voliči budú mať pocit istoty, že ich peniaze neskončia v rukách súkromných investorov, ale v zdravotníctve. Možno tam aj skončia, ale najprv prejdú cez spriaznené firmy súdruhov kachličkárov.

Vážený pán Fico. Nepotrebujem, aby ste sa o mňa starali a nepotrebujem vaše istoty. Keď budem mať pocit, že poisťovňa nakladá s mojimi peniazmi neefektívne, tak to budem riešiť. Áno štve ma, že moje peniaze nejdú len nemocniciam, ale platím aj šéfa poisťovne. Ale bohužiaľ nemám pocit, ani žiadny argument, že štátny monopol bude s mojimi peniazmi hospodáriť efektívnejšie. Hlavne keď budú sedieť vo vláde taký experti, ako sedia.

Zhrňme si to: Pán premiér bojuje proti zisku poisťovní tak, že im dá "zadarmo" stovky miliónov. Ľudia budú mať pocit istoty, a pritom sa im zdravotná starostlivosť nezlepší (ak zlepší, tak hlavným dôvodom určite nebude jediná poisťovňa). Zdravotníctvo bude celé riadené neschopnými politikmi, ktorí rozmýšľajú v štvorročných cykloch, nie sú odborníci a sú poprepájaný na rôzne skupiny. Nad tým všetkým bude bdieť veľký vodca, ktorí najlepšie rozumie ekonomike, zdravotníctvu a ďalším oblastiam, a preto to tu o pár rokov bude všetko geniálne fungovať. Pán premiér, geniálny plán.

Lipšicova ekonomická téza

Daniel Lipšic založil stranu.

Diskusia sa začína rozvíjať ohľadne programových téz strany. Najviac zatiaľ asi rozbehla diskusiu prvá ekonomická téza:

1) Zavedieme právo na zamestnanie. Každý človek, ktorý sa nebude vedieť zamestnať sám, dostane prácu od štátu. Ak ju zdravý človek odmietne, príde o finančnú podporu od štátu.

Otázka je, či by mal štát takto vytvárať pracovné miesta. Štát by sa mal hlavne starať o to, aby vytváral podmienky na vznik pracovných miezd. Tu by mohol D.L. pomôcť v zlepšení vymožiteľnosti práva a podobne. Lenže ak štát vytvorí pracovné miesta umelo (upratovanie, práca v lesoch a podobne), pravdepodobne budú ekonomicky neefektívne. Keby neboli, tak už ich dávno niekto vytvorí. Štát ich bude dotovať, a prospech bude minimálne nemerateľný (koľko ľudí sa bude opierať o lopatu a predstierať prácu?) Máme skúsenosti so sociálnymi podnikmi, ktoré priniesli prospech najmä ich manažérom. Máme skúsenosti s vytváraním pracovných miest štátom z čias socializmu.

(Inak keď sme už boli pri tej ústave, Čl. 35, odst. (3) hovorí že: Občania majú právo na prácu.)

Na druhej strane treba uznať, že máme na Slovensku armádu dlhodobo nezamestnaných, ktorým tento stav vyhovuje. Nepracujú. a ani nechcú pracovať. Túto skupinu však nie je ľahké oddeliť, a už vôbec nie ju zmenšovať. Preto je každý pokus riešenia tohto problému plusom.

Otázna je samotná realizácia. Podľa mňa skôr ide o dobrý nástroj ako zaujať a rozpútať diskusiu. Lebo keď sa o návrhoch strany hovorí, strana žije. Pochopili to už aj Hlina s Matovičom. A práve preto je KDH dlhodobo polomŕtve. Nemá témy, a nie je o čom diskutovať.

Vlakom dolu vodou

Sedím ráno vo vlaku a zrazu stojíme. Nič neobvyklé, asi púšťame rýchlik. Po chvíli sprievodca oznámi, že sa pokazil rušeň a nevie koľko budeme meškať (za posledné obdobie sa rušeň na tejto trase pokazil už druhý krát).
Chvíľu počuť šomranie, potom telefonáty do práce, a neskôr ticho.  Lekári meškajú do ordinácií a pacienti na objednané vyšetrenia. Ľudia sa ponáhľajú na úrady a úradníci do úradov. Život sa zastavil. (Nakoniec sme meškali hodinu a pol)

Za komunistov by sa to vraj nestalo, hovorí tretí krát dedko vedľa mňa. Obvykle som na tieto reči alergický ale.. Možno má aj pravdu. Minimálne by manažéri železníc nedostali miliónové odmeny a odstupné. Peniaze nie sú. Na nič. Zo štátnych firiem sú dojné kravy a zlaté bane pre vyvolených. Peniaze sa neinvestujú, zanedbáva sa údržba, a výsledkom sú poruchy. Ani sa nečudujem, keď ministerstvá ako doprava riadia ľudia, ktori pred tým o doprave ani nepočuli (a diplom majú zo sociálnej práce s dizertačkou o Európskej integrácii)

Kašlem  na železnice. Začínam cestovať autom. Chcel som obmedziť smog a zápchy. Finančne je to už skoro rovnaké, akurát v aute môžem aspoň otvoriť okno (o klíme ani nehovorím). Vyrazím kedy chcem a nie kedy sa rozhodnú železnice (minule sme vyrazili presne, ale nadšenie trvalo len chvíľu, lebo sme sa presúvali len na iné nástupište.)

Pravidelné meškania. Špina. Poruchy vlakov. Státie na chodbe. Teplo, bez možnosti otvoriť okno. No nezaslúžia si tí manažéri odmeny?

Podporte článok na VYBRALI.SME
---

ZSSK v číslach (zdroj):

Priemerný plat zamestnancov:	858 €
Počet zrušených funkčných miest v roku 2011:	322
Počet zamestnancov ku koncu apríla 2012:	5 832
Počet redukovaných vlakov v roku 2011:	339
Priemerná výška odstupného v roku 2011:	5 448 €
Priemerná výška odstupného v roku 2012:	4 500 €
Priemerná výška odmeny v roku 2011:	53,50 € na zamestnanca
Priemerná výška odmeny v roku 2012:	21,44 € na zamestnanca

Vážení pracujúci, aj tí, čo sedíte doma.

Ako viete situácia je zlá. Prišla kríza a práce je málo. Možno chcete pracovať a nemáte kde, alebo pracujete za mizernú mzdu, len preto, že nemáte inú možnosť. Radi by ste od politikov počuli, že vám dajú prácu, alebo vám zvýšia mzdu. Ale pravda je taká, že prácu vám žiadny politik nedá, a mzdu vám žiadny politik nezvýši (jedine, ak by ste sa chceli živiť ako hovorca strany, alebo niečo podobné).

Jediný, kto vám môže dať prácu je zamestnávateľ, alebo vy sám. Aby sa teda vytvorilo pracovné miesto, musí ho niekto vytvoriť (politik asi nie, veď vieme ako skončili experimenty so sociálnymi podnikmi). Politici by nemali vytvárať pracovné miesta (aj keď sa o to asi vždy budú snažiť), ale vytvárať podmienky, aby vznikali. Hovorí sa tomu podnikateľské prostredie.

Na prví pohľad sa vám zdá, že ak nie je práca, alebo ľudia pracujú za zlých podmienok (nízka mzda, nepreplácanie nadčasov, zlé pracovné podmienky), treba s tým niečo spraviť. Napadnú vás jednoduché riešenia ako znižovať množstvo nadčasov, meniť pravidlá prepúšťania pracovníkov, navrhovať minimálnu mzdu, dotovať pracovné miesta a podobne. Zdá sa, že toto všetko je pre vaše dobro.

Pozrite sa na to zo strany podnikateľa (alebo firmy). Ak zakážeme nadčasy, podnikateľ môže mať problém so sezónnymi zákazkami, a tým menej práce. Ak má firma problém prepustiť zamestnanca, radšej si rozmyslí, či ho vôbec zoberie. Ak potrebujeme lacného pracovníka (napríklad na zametanie parkoviska), je tu minimálna mzda. Vysoké odvody a dane zapríčinia, že firmu bude vaša práca stáť oveľa viac, ako vám zaplatí. Aj keď sa vám zdá, že vás socialisti (vrátane odborárov chránia), v skutočnosti stavajú bariéry pre vznik nových pracovných miest, alebo ich pomáhajú ničiť.

Čo teda robiť, aby ste vôbec robili? Čo robiť, aby ste za svoju prácu dostali adekvátnu mzdu a podmienky? Riešením je konkurenčné prostredie. Tým, že teraz je práce menej, ľudia nemajú na výber. Zatnú zuby a robia tam, kde majú možnosť. Ak bude pracovných miest dosť, zamestnávateľ sa bude o vás biť. Ak sa k vám nebude správať seriózne, pôjdete inde. Viem. Znie to ako z rozprávky. Každým vzniknutím pracovným miestom sa však situácia zlepší. To, že budú politici hádzať polená pod nohy tým čo prácu dávajú, sa situácia iba zhorší.

Komplikovaním zákonníka práce sa vytvárajú bariéry a pre podnikateľov vzniká množstvo problémov a byrokratických pascí. Aj keď sa zdá, že všetko je pre vaše dobro, opak je pravdou. Politik, ani odborár, vám totiž prácu nedá. Politik je tu na to, aby vám sľúbil čo chcete. Odborársky boss je platený za to, že je večne nespokojný a dá to hlučne najavo.

A darmo budeme mať super zákony, ktoré vás ochránia, v rade na úrade práce vám nepomôžu. Vážení politici, nechajte ľudí, robiť si svoju prácu.

--
Poznámka: Problém nie je taký jednoduchý. Týka sa aj znižovania daní a odvodov, ktorých výška vytvára tiež veľký problém pri zamestnávaní. Tam však treba najprv veľa upratovať (zdravotníctvo, sociálna poisťovňa, úradníci..). Problémom je aj školstvo, ktoré produkuje množstvo na trhu nepotrebných absolventov (za naše peniaze). Problémov je veľa..

Podporte prosím článok na VYBRALI.SME

S ako Socialista

Som za slobodu názoru, a ak je niekto presvedčený že socializmus je cestou ku svetlým zajtrajškom, má na to právo. No v poslednej dobe sú pre mňa socialisti stelesnením absolútnej namyslenosti a arogancie. Je vrchol drzosti, keď sa nám mladý komunista, ktorý si vybudoval kariéru zdvíhaním ruky na straníckych schôdzach, smeje do tváre a klame do očí. Je vrchol drzosti, keď sa pri tom tvári ako majster zemegule. Doteraz som si myslel, že majstrom v arogancii a namyslenosti je pán Paška, ale ako vidím, sociálna demokracia prežije, lebo má nasledovateľov.

V čom pramení tá arogancia? Nepochybne v tom, že za nimi stojí pol národa, a de facto si môžu robiť čo chcú. Veď čo na tom, keď pár ľudí pení pri pohľade na mladého komunistu, ako sa nám vyškiera do ksichtu? Súdruh predseda pobehá pár dedín na Orave, porozpráva babkám o raji na zemi a všetko bude v poriadku. Čo na tom, že minister financií argumentuje grafom, za ktorý by študenta ekonómie vyhodili zo skúšky? Normálny človek by sa prepadol od hanby, ale on sa nám smeje do tváre. Len socialista môže s kamennou tvárou tvrdiť, že ak zdaní banky alebo zdaní vklady v bankách, tak sa to nedotkne ľudí. Všetko čo sa deje v tomto štáte sa dotkne ľudí. Lebo v tomto štáte žijú ľudia (nie opice). A príde čas, keď to aj tie babky na Orave pochopia.

Ale pokiaľ si myslíme, že žijeme v divnej krajine, je to omyl. Socialisti sú kreatívny všade. Hneď ako francúzsky Peugeot oznámil prepúšťanie, prezident Holland označil takýto plán za neprípustný.

Chápem potrebu socialistov zachraňovať pracovné miesta, ale idú na to zo zlej strany. Úplne absurdné je hovoriť súkromnej spoločnosti, čo má robiť a čo je neprijateľné. Ale ešte absurdnejšie sú kroky, ktoré chcú socialisti podniknúť. Namiesto toho aby znížili odvody, ktoré sú vysoké a podstatne zvyšujú výrobné náklady a tým aj konkurencieschopnosť automobiliek, navrhujú zvýšiť dotáciu na kúpu áut. To znamená rozdávať zo spoločných peňazí a podporovať istú skupinu ľudí. To je typické riešenie socialistov. Oddialiť skutočné riešenie a hlavne ukázať, že niečo robíme. Pre ľud, pre pracujúceho človeka. (Výborne o tom píše Martin Jesný)

Takže, môj pocit zo socialistov je arogantné správanie a neodborné riešenia zabalené do fráz, ktoré bežný človek vníma ako spásu. A keď sa pozrieme na ľavé spektrum, čo tam vidíme? Politológovia, publicisti, sociológovia, filozof, podpredseda UV KSS (to ešte existuje?), .. A potom ľudia, ktorí sa identifikujú ako: človek, člen SZM, aktivista. Nemám nič proti nim osobne, ale väčšinou ide o ľudí, ktorí si kariéru vybudovali zdvíhaním rúk na schôdzach alebo písaním a filozofovaním o krajších zajtrajškoch. Zaujímalo by ma, kto niektorých z týchto ľudí platí, a z čoho žijú.  Až na jedného podnikateľa tam je problém nájsť ľudí, čo skutočne niečo produkujú (podobnosť s Ficom náhodná). Žiadny lekár, informatik, chemik, živnostník, dokonca ani robotník alebo farmár. Ľudia, ktorí by najradšej rozdávali, ale nepovedia z čoho. Lebo im štát nezoberie polovicu z toho čo vyprodukujú (ak vôbec niečo vyprodukujú).

Lekári a poisťovne

Nedávno som v správach zachytil vyhrážky lekárov (na čele s pánom Kollárom, slávnym to odborárom a teraz šéfom lekárskej komory), že ak Všeobecná zdravotná poisťovňa nezvýši platby lekárom, tak si pacienti budú musieť za ošetrenie platiť.

Dalo by sa to preložiť aj takto: Ak vláda nezvýši platby, tak budete platiť za vyšetrenie, ak ste poistencom VZP. Aby ste neplatili, stačí prestúpiť.

A zhodou okolností, jednu zo súkromných poisťovní vlastní jedna nemenovaná finančná skupina.

Dobre vymyslené. Som zvedavý, koľko klientov im pribudne.

Pán Mikloš sa ozval..

Už som o ňom dlho nepočul. Chvíľu som si myslel, že sa s kamarátom Mikulčíkom schovali niekde do podzemia (útulná vinárnička ako úkryt pred teplom). Ale namiesto popíjania červeného a debatovania o článkoch Economist píše blog. A ani tu už nie je tým, čo býval.

Nič nové som sa aj tak nedozvedel. Inú šancu nemáme, iná cesta nie je. Ako povedal pán Dz., Euroval musí prejsť, lebo on to tak chce. Neexistuje alternatíva. A tak zdvihli ruky aj tí, od ktorých som to nečakal (Od pána Kaníka som čakal viac. Bojuje za to, aby Fico neošklbal druhý pilier, ale podporuje, aby sme prispievali na dôchodky Grékom) .

Takže alternatíva. Čo sa týka Grécka, tam nám zase raz Gréci ukázali prostredník, a rozhodli sa, že radšej šetriť nebudú a nenechajú si diktovať. Veď čo nás do toho, čo spravia s našimi peniazmi, a čo nás je do toho, či nám ich vôbec vrátia. A podľa mňa nevrátia. Namiesto splácania dlhov budú robiť nové, kým to pár intelektuálov a byrokratov nepochopí. Ale to už bude neskoro.

Ale to nie je o Grécku, že? Tak o čom? Ideme zachraňovať španielske banky, o ktorých sme nikdy ani nepočuli. Lebo napožičiavali peniaze, zarábali na tom, a teraz keď im kšeft nevyšiel, tak to máme zaplatiť my? Pri takomto systéme by sa podnikalo dobre aj nám. Myslím, že ekonomika by rástla ako huby na Orave po jesenných dažďoch.

Vo svojom blogu vysvetluje, prečo je názor pána Šebeja na Euroval odlišný od zvyšku OKS. Rozdiel je v tom, že on číta okrem Týždňa aj Economist. Tak to ste ma pobavili. Pán je intelektuál, lebo číta Economist. Čítam občas aj ja, ale je to strašná nuda, keď niekto vie napísať fakt že "HDP stúplo o 2%" na tri strany. Navyše, niekedy mám pocit, že ten redaktor ani nevie, že existuje nejaké Slovensko. Možno je to len pocit, ale keď ich zaujíma aj iný svet, tak ide skôr o Irán alebo Afganistan. Ale dobre, človek získa prehľad o svete, beriem.

Problém je v tom, že politici žijú v inom svete. Na to, aby človek pochopil ekonomiku, nepotrebuje čítať Economist. Stačí makať, niečo vyrábať, prípadne zamestnávať ľudí, a platiť dane. Im skôr ide o to, aby ich mudrlanti a byrokrati tľapkali po pleci. Cítia sa medzi nimi dobre. V Bruseli sú všetci vysmiati, a tešia sa pri dobrom jedle a červenom víne (predsa sme prišli aj k tomu červenému) ako  to vyriešili. Podľa  I.M. je totiž ESM citujem: "minimálnym predpokladom toho, aby sa situácia vyriešila a zabránilo sa najhoršiemu". Znovu sa opakujem, že toto nie je riešením. Iba odkladaním skutočného riešenia. Iné ako to, že krajiny budú naozaj šetriť a spoliehať sa hlavne na seba neexistuje.

Ale on sa bude usmievať, ako to vyriešili. V Economist si prečíta ako dobre, vo svojej straničke si povedia ako dobre, a možno aj v Bruseli ho potľapkajú po pleci.

My zatiaľ budeme platiť vyššie dane, a pozerať sa, ako nám súdruhovia berú dôchodky. A Gréci a Španielski bankári sa budú usmievať, lebo na juhu svieti krásne slniečko.

Škola je odfajknutá, titul vo vrecku. Končí sa prča, Ďalej bude treba za všetko platiť dane. Za vodu za vzduch, za život. Na smrť si bude nutné našetriť, najlepšie v nejakej nezištnej až dopročinnej životnej poisťovni. 
 (Rumpli: V znamení hovna. Čítané dnes ráno vo vlaku, namiesto The Economist.)

Prečítajte si aj súvisiaci článok.

Piate prikázanie: Nezabiješ!!!

Som pokrstený kresťan, ale do kostola nechodím. Prečo? Prvým dôvodom je šírenie nenávisti (homofóbie a podobne) a druhým je, že mi niektoré veci nedávajú logiku.

Uvediem príklad, a poprosím nejakého kňaza čo toto číta (ak taký existuje), nech mi prosím napíše vysvetlenie..

Už v detstve som čítal bibliu, a už v detstve som si kládol otázky, na ktoré mi nikto nevedel dať odpoveď. Odpoveďou bolo väčšinou, že sa nemám pýtať také hlúposti a že proste je to tak. Jedným z najväčších orieškov pre mňa bolo prikázanie: "Nezabiješ". Je to asi jeden z najhorších hriechov. Desať prikázaní dal Boh Mojžišovi na hory Sinaj, na kamenných tabuliach (doteraz si pamätám ako sme na hodine náboženstva kreslili horu, a kamenné tabule). A tam bolo vyryté aj toto prikázanie.

Ale na inom mieste v biblii nájdeme príklad, kedy sám Mojžiš zabíjal, na podnet samotného Boha (ak to správne chápem).

Tu je ten text, z knihy  Exodus. Hovorí, ako Izraelčania utekali pred Egypťanmi. Mojžiš roztvoril more, Izraelčania prešli, a Egypťanov more zalialo.

Citát:
26 A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!“ 27 I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. 28 Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. 29 Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr. 30 Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov a Izrael videl mŕtvych Egypťanov ležať na morskom pobreží. 31 Izrael teda videl veľký zázrak, ktorý Pán urobil na Egypťanoch. Ľud sa bál Pána a dôveroval Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.

Zabil Mojžiš Egypťanov alebo nie?  (Podobných príkladov je v biblii viac, napríklad príbeh o Sodome a Gomore.)

Ako to teda je? Ako je možné, že ten kto dostal prikázania od Boha, ich na jeho podnet porušuje?

Nechcem provokovať, ale naozaj to nechápem už od detstva, a rád by som bol, keby mi to niekto vysvetlil.


Za vysvetlenie vopred ďakujem.

Krátko o zlatých padákoch

Slovenská pošta a Cargo. Dve štátne firmy. Dve stratové firmy. Pod krídlami ministerstva dopravy, pošt a telekomunikácií. Čo majú však ešte spoločné? Ich manažéri dostávajú rozprávkové odstupné.

Šéfka pošty má dostať odstupné a mimoriadne odmeny 178 000€ (pre porovnanie, šéf Carga dostal 154000€). Bývalé vedenie ministerstva argumentuje, že ide o odmeny za dobre odvedenú prácu. Fíha, to máme paničke zatlieskať za to, že za svoj nemalý plat vôbec niečo robila? Veď za prácu dostáva odmenu vo forme mesačného platu. (Navyše tam sedela len niečo cez roka predsa, chvíľu trvá, kým sa človek "rozkuká". Mimochodom, výročné správy a uzávierky za posledné dva roky na stránke chýbajú. By ma celkom zaujímali).

Nezávidím im, len mi je skôr ľúto ostatných ľudí, ktorí v týchto firmách pracujú. Predstavujem si poštárku na Orave, ktorá v metrovom snehu roznáša niekde po kopcoch babkám dôchodky. Tak isto má zodpovednosť. Koľko listov musí rozniesť, aby zarobila toľko peňazí? A čo Cargo? Ako sa musia cítiť chlapi v montérkach, ktorí zašpinení od oleja po uši opravujú na slnku rušne? Toľko peňazí v živote ani nevideli.

Nemám nič proti odmenám. Ak niekto odvedie fantastický výkon a prispeje k zisku, dajme mu odmenu. Napríklad taký pán Lopatka upratal Sociálnu poisťovňu a ušetril kopu peňazí. Nakoniec, o jeho výsledkoch zväčší už len fakt, že ho nová vláda vo funkcii nechala. Ak sa nemýlim, nakoniec sa aj tak odmien vzdal. 

Ale platiť odmeny manažérom štátnych stratových firiem, ktoré dotujeme my, z našich daní? Áno, tie odmeny im platíme aj my. Pekne sa poskladáme paničke, zato že vôbec pracovala? Nezávidím im, lebo neviem čo robia, ani koľko úsilia ich stálo sa na takúto pozíciu dostať. (Fakt je, že ponuku na pracovnú pozíciu som ešte nevidel. Ale keby v nej ponúkali odmeny 100000 za rok, určite by som sa prihlásil). Ale myslím si, že je to prehnané

Asi by sa mali niektorí kompetentní konečne zamyslieť.

Dane, poplatky a peniaze na blbosti

Platím dane, platím odvody. Dane sú vraj nato, aby sme nimi financovali chod tohto štátu. To hovorí teória, realita je taká, že financujeme chod štátu a politikov (vrátane ich kamarátov a sponzorov), byrokratov a  ďalšie podobné skupinky. Peňazí nie je nikdy dosť a vždy je ľahšie vymyslieť nové dane, ako škrtať.

Samostatná kategória je míňanie peňazí na nezmysly. To sú rôzne pseudoprojekty financované štátom a EU. Do tejto kategórie patria napríklad preslávené sociálne podniky. Ale našlo by sa ich dosť, a takmer každý deň. Naposledy ma zaujal napríklad projekt dopravného servisu za 25 miliónov. Neviem načo, keď každé rádio má už dopravný servis, a dokonca existujú aj súkromné firmy, ktoré ho poskytujú. Podobný príklad je, keď štátna televízia ide nakrúcať reality show. Neviem načo.

Naposledy ma ale najviac zaujal super projekt Národnej banky Slovenska, ktorá si dala urobiť aplikáciu pre iPhone, na zobrazovanie kurzového lístka. Cena 6000€ by ešte bola v pohode, aj aplikácia je pekná, ale otázka znie skôr: načo? Na trhu je množstvo podobných aplikácií, a to už nehovorím o online aplikáciách na webe. A zadarmo. Táto je síce tiež zadarmo, ale vývoj sme zaplatili my.

Tento týždeň som sa zamyslel nad tým, koľko platíme za veci, ktoré financuje štát z našich daní. Alebo sa tak tvári. Uvediem zopár príkladov:

• Menil som trvalý pobyt, za vystavenie nového OP som odovzdal kolky za 4,5€. Navyše sa tieto kolky stále nedajú kúpiť tam kde ich potrebujete, preto treba ísť na poštu, čo je ďalšia investícia (ako nepoužívate auto, tak minimálne časová).
  Takže polícia nie je financovaná z našich daní? (To už nehovorím koľko vyberú dopraváci na pokutách, keď sa postavia na miesto, kde sa dopravná nehoda stane raz za desať rokov, ale je veľká pravdepodobnosť, že pokuty sa budú rozdávať ľahko. Príkladom je tabula konce obce umiestnená dva kilometre za obcou, kde je rovná a široká cesta.)
•  Cesty sú tiež financované z daní. Len neviem prečo som zaplatil 50€ za ročnú diaľničnú známku. Netýka sa to diaľnic? Tak potom prosím opraviť tie výtlky v Bratislave a okolí. Lebo cestárov som ta dávno nevidel, ale nové tlmiče ma stáli dosť. Ale netreba zabúdať na spotrebnú daň z palív, ktorú zaplatí každý šofér pri tankovaní.
  Napriek tomu, že ceny pohonných látok bez daní na Slovensku v porovnaní so štátmi Európskej únie patria medzi lacnejšie, v rebríčkoch cien s daňami sa umiestňujeme pravidelne v druhej polovici. Jedným z dôvodov, prečo je to tak, je výška spotrebnej dane v jednotlivých krajinách EU. Spotrebné dane na Slovensku sú jedny z najvyšších v únii. (zdroj: natankuj.sme.sk)
•  To že študujem na súkromnej škole je môj problém. Ročne ma tento nápad stojí len na poplatkoch 2500€. Ale platenie školného schvaľujem. Prečo by sa ste sa vy mali skladať na moje štúdium? Horšie ale je, že z našich daní financujeme kopec štátnych škôl, ktoré produkujú rôzne profesie planiace úrady práce (ktoré nebudem menovať, lebo nechcem žiadnu profesiu uraziť). Navyše majú pre mňa ako daňového poplatníka nulový význam. A keď už zaplatíte nejakému právnikovi  vzdelanie, tak mu budete platiť znova. Prídete k notárovi a zaplatíte za opečiatkovanie papiera, ktorý mimochodom ten advokát ani nevidel. Prídem k zubárovi a nechám tam 70€. Ale veď dobre, môžeme byť radi, že nejakých zubárov ešte máme. Ale bol by som rád, keby si všetci politológovia, sociológovia, advokáti, ....., ekonómovia platili školu sami. Naopak môžeme byť radi za študentov pedagogických a zdravotníckych odborov.

Takto by sa dalo pokračovať donekonečna. Na jednej strane sa žmýkajú ľudia, a na druhej sa vyhadzuje. Na jednej strane sa štát tvári ako všetko financuje, ale vlastne to financujeme my. Aj tie istoty. 

Drahá SOZA, vypadla mi slza..

Opäť raz sociálna sieť pomohla naštvať ľudí. Nie že by ľudí nebolo naštvaných viac a už dávnejšie, ale čím nezmyselnejší a paradoxnejší je príklad, tým je účinok naštvatosti väčší.

Pred pár rokmi som napísal pesničku. Napísal som ich viac, ale táto jedna sa objavila na hudobnom nosiči. A keďže každý hudobný nosič ktorý sa v tejto krajine vydá musí mať také zázračné číselko, musí sa pesnička zaregistrovať na SOZA (čo je slovenský ochranný zväz autorský). Aj keď nepotrebujem byť chránený. Navyše, keby som niekedy niekde počul ako hrá moju pesničku niekto iný, tak by som sa potešil (čo sa raz aj stalo, a v jednej dedine miestna folklórna skupina hrala moju pieseň, a mysleli si že je ľudová. Takže SOZE asi neplatili nič). A potešil som sa tiež, keď som moju pesničku počul v rádiu. Moje meno a pieseň nieje dôležitá, lebo takých vzniklo milióny. Ale bolo to niečo ako ľudová pieseň (čo ste asi pochopili, keďže ju hrala folklórna skupina.). Textovo niečo podobné ako:

Tento text napísal pán K. Meno a priezvisko nieje dôležité, lebo toto nie je o pánovi K. Tiež sa podobá na ľudovú tvorbu. Nechcem povedať, že píšem texty ako pán K., skôr to, že ich neviem predať (a ani nechcem). Úspech totiž spočíva v tom, že napíšete text na pár riadkov, chytľavú melódiu, zoberiete peknú speváčku a tlačíte. Musíte ju pretlačiť do rádií, do telky, do novín.. Potom sa stane, že spomínanú pesničku úplne náhodou uvidíte v Modrom z neba (dokonca aj scenár upravia tak, aby sa tam akože hodila), píše sa o nej pol roka pred tým ako vôbec uzrie svetlo sveta a podobne.

Áno, umenie je predať, nie len vytvoriť. Nedávno som s pánom K. čítal rozhovor, ktorý neviem nájsť, tak budem parafrázovať. Kritizoval, že texty piesní už nemajú takú úroveň ako kedysi, a že kedysi písali texty profesionálny textári. Nechcem porovnávať úroveň textov, nech si každý počúva čo chce (aj keď niektoré texty slovenských skupín ma až vytáčajú). Ale chápem nostalgiu autora. Boli to pekné časy, keď spoza každého rohu na vás vyskočil Elán, Team a Beáta Dubasová. Boli to krásne, uhladené texty, schválené na vyšších miestach. A boli písané profesionálmi. Hŕstka interpretov na výslní, a hŕstka vyvolených autorov. To bol život. Autor bol spokojný, SOZA bola spokojná, aj papaláši boli spokojní. Aký krásny bol vtedy svet.

Ale doba sa mení. Dnes si napíše kto chce čo chce, a ešte to aj zavesí na web. Bez súhlasu.

Napriek tomu, že som zaregistroval pieseň na SOZA (lebo som musel), nikdy ma nikto nekontaktoval. Pieseň sa hrala v rádiách, a nedostal som za to nič. Vôbec mi to nevadí. Ale neviem, koho potom vlastne ten zväz ochraňuje.

Myslím, že tých, čo sa hudbou živia (ľudí ako je pán K). A hlavne samých seba, aby odôvodnili svoju existenciu.  Lebo doba je ťažká, a už to nie je to, čo to bývalo.

Navrhujem prijať zákon na ochranu poslucháčov, ktorý by fungoval nejak takto: vždy keď bude občan počuť na verejnosti nedobrovoľne pieseň registrovanú v SOZA, zaplatí mu táto organizácia istú sumu. Za to že musíme počúvať v nákupných centrách a všade kam sa pohnem pesničky podobné tej hore. Že musia deti na Mikuláša recitovať básničky a spievať pesničky od ujov, ktorí čakajú, že za to niečo dostanú.

Súhlasím s tým, že aj autori musia z niečoho žiť. Keď sa niekto živý písaním hudby, musí mať z tej hudby príjem. Ja by som to riešil ale vzťahom medzi interpretom (alebo jeho manažmentom) a autorom. Nech si sami dohodnú podmienky. Napíšte mi text za toľko a toľko, prípadne dostanete províziu zo zisku toľko a toľko. Načo do toho ťahať široký okruch ľudí a načo tých ľudí buzerovať. Lebo to nie je o ničom inom.

A na záver pieseň pre organizáciu, ktorá dáva tak veľa tejto krajine (nájdete v nej aj pána K.)

Dodatok: Poplatok za zverejnené videá (vrátane hudby a textov) mi nezabudnite poslať vo forme faktúry.

Podporte prosím na VYBRALI.SME

Pár viet pre pána F. o daniach

Pán F.,

tak ste nám zvýšili dane. Neviem či ste v živote niečo vyrobili. My, čo pracujeme (aj) v priemysle, denne vyrábame, makáme, a sme radi, keď vyvezený tovar predáme so ziskom (aj po tom, čo sa kurz eura dohadoval na jachte).

Keď s vyplazeným jazykom dosiahneme zisk, tak nám z neho zoberiete. Viete, tie 4% by už konečne mohli ísť na prémie. Konečne sme tento rok v zisku.

Namiesto toho budú firmy platiť vyššie dane. Aby ste tie peniaze mohli rozhádzať. Na predražené projekty, nezmyselné, nepotrebné projekty a v neposlednej miere do vreciek svojich sponzorov.

Ak si myslíte, že ťahanie firiem za nohu urýchli ich rast, veľmi sa mýlite. Skôr ich potopíte. Lebo len rastom firiem, môže rásť ekonomika. Musíme vyrábať, aby sme mohli živiť ľudí, ako ste vy.

Viem, že väčšina vašich voličov nezarába nad 1000€ a nemá trojizbový byt v Petržalke. Ale hádzať polená pod nohy mladým rodinám, a na druhej strane kŕmiť sponzorov miliónmi, je od vás nepekné. Aj keď vás tie rodiny nevolili, ste aj ich premiérom.

Nedávno ste leteli za hokejistami. Áno, celý národ bol na chvíľu hrdý. Boli sme hrdí, že patríme k tejto krajine. Ale niekedy je ťažko byť hrdý na krajinu, v ktorej sa rozdávajú tituly, rozdávajú podniky, rozdávajú milióny a hádžu sa polená pod nohy ľuďom, ktorí sa snažia. Aby tu bolo lepšie, a aby sme rástli.

zdroj obrazka: http://www.facebook.com/menejstatu

Tip pre politikov: zdaniť viac reklamu

Politici hľadajú zdroje, aby naplnili rozpočet. Mám pre nich jeden návrh: zdaniť viac reklamu.

Politikom sa najľahšie zdaňujú veci, ktoré spôsobujú pôžitok a navyše sú škodlivé. Teda napríklad tabak a alkohol. Ak budete protestovať, politik vám môže oponovať, že vám vlastne šetrí zdravie. A navyše, jesť sa musí, ale fajčiť a piť nie (mimochodom, stále čakáme ako súdruh Fico zníži daň na potraviny a knihy).

Myslím, že rovnako škodia človeku aj reklamy. Vymývanie mozgov určite zanecháva na obyvateľstve hlboké následky, aj keď možno podprahové. Opakovaný slogan sa stáva pravdou a tak sme zaplavovaný roky stále novým a novým pracím práškom, nižšími splátkami, supernajvýhodnejšími paušálmi a ponúk žiť na úver (medzi programom v ktorom osoba plače, lebo jej exekútor kvôli splátkam zobral byt). Aj tak sa čudujem, kto ešte pozerá filmy v televízii, keď pätinu času tvorí reklama. Niekedy film začne o ôsmej (ak vôbec nejaký dávajú) a skončí okolo polnoci. Aj keď je pravda, že aj pre čipsy treba ísť..
Aj keď na druhej strane uznávam, že aj televízie musia z niečoho žiť. Rosničky, farmári, celebrity, silikónové moderátorky, seriáloví herci niečo stoja. Ale aj tak nemusia brať televízny program ako vyplnenie priestoru medzi dvomi reklamami.

Keď sme už pri televíznych reklamách.. Prečo musia televízie prerušovať program? Viac by som uvítal product placement alebo banery. To prvé, teda umiestňovanie produktov v programoch vidieť aj u nás, takže sa herci v seriály povinne napijú džúsu. Aj logo nejakej firmy niekedy prebehne cez obrazovku. Takáto forma reklamy sa mi páči viac, pretože nepreruší napínavý dej filmu. Ale aj tak to radšej všetko skombinujú. Najradšej mám reklamu 2 minúty pred koncom programu. To poteší.

Druhým fenoménom sú bilbordy, ktoré zaberajú každé voľné priestranstvo. Neviem kto ich má čas študovať popri ceste, hlavne keď obsahujú dlhší text. Na Slovensku je ich asi najväčšia hustota, v Bratislave sú asi všade kde sa dá. V poslednom čase som si všimol, že strácajú na popularite, a niektorí politici sa na nás vyškierajú ešte dva roky po voľbách. Práve pred voľbami totiž bilbordy ožívajú, veď politici dostali príspevky z našich daní, tak prečo ich neminúť? A to je dôvod, prečo týmto smerom politici nepôjdu.

Zvýšenie zdrojov štátu z reklamy by trošku zahojilo náš rozpočet, znížilo by to reklamný smog a zvýšilo by to duševné zdravie obyvateľstva. Televízie by to prežili. Možno by to „neprežili“ niektoré televízne a iné celebrity, ale to by sme prežili zase my.

Ale toto politici nikdy nespravia. Nahnevať si média je smrtiaca chyba politika. A ukázať sa na bilbordoch za naše peniaze tiež nie je na škodu.

P.S. Mobilným operátorom by som odporučil menej investovať do reklamy a viac ponúkať kvalitné a lacnejšie služby. To je najlepšia reklama.


Dobrá ukážka použitia product placement je v tomto videu. Pod videom je aj zoznam filmov a umiestnených produktov.

Podporte prosím článok na VYBRALI.SME

Nižšie splátky? Ľudia nebláznite..

Z telky sa na mňa valí, jedna supervýhodná hypotéka za druhou. Ja veľmi telku nepozerám a už mi to dosť lezie na nervy, takže ľutujem všetkých telemaniakov. Aj tak si hovorím, že ľudia sa už predsa nachytať nedajú. Ale asi predsa..

Všetci vám chcú samozrejme dobre a vôbec nechcú na vás zarobiť, tak vám ponúknu super výhodnú splátku. Háčik je v tom, že splátku, ale nie úrok. Čím viac si znížite splátku, tým dlhšie budete úver splácať a tým viac zaplatíte banke. Pri splácaní úveru vám najprv odrátajú úrok, a zvyšné peniaze idú na splátku istiny (dlžnej sumy). Takže ak máte úver na dlhšiu dobu, prvé roky vám z neho veľa neubudne. Čím viac splátku znížite, tým menej peňazí ostane na splácanie istiny. A tým pomalšie dlh klesá.

Nechcem vás zaťažovať výpočtami, ale v jednoduchosti sa dá povedať, že ak si znížite splátku o polovicu, predraží sa vám úver o polovicu (o polovicu viac peňazí zaplatíte banke). Na porovnanie slúžia jednoduché hypotekárne kalkulačky

Navyše sú ochotní splatiť vaše dlhy, a nahradiť viac dlhov jedným. Dokonca s nižšou splátkou (ale nie úrokom). Zase je háčik v tom, že namiesto splácania 5 rokov budete splácať pol života, a pomôžete pár bankárom získať tučné prémie. To je podstata, inak by to nerobili. Ľudia si zoberú úvery, aby mohli pozerať hokej na obrovskej plazme, a potom plačú, keď im zaklope na dvere exekútor . Áno, veď nákup na splátky je taký jednoduchý..

Úplne smiešne mi bolo, keď mi pracovník banky ponúkal sporiaci produkt, pritom vedel, že mám na krku hypotéku. Som si myslel, že si robí srandu. Ja mám splácať 20 rokov hypotéku s úrokom 4,2% a uložiť peniaze do banky so ziskom 2% ročne? Ale asi to niektorí ľudia tak robia, keď to ponúkajú.

Alebo ma slečna chce presvedčiť, aby som si požičal vyššiu sumu ako potrebujem. Keď som sa spýtal, načo by som to robil, tak mi povedala, že som mladý a môžem si užívať. Áno, môžem si užívať, kúpim si kopec vecí ktoré vlastne ani nepotrebujem a niekedy v päťdesiatke si vydýchnem, lebo mi prestane banka strhávať mesačne celkom slušnú sumu.

Takže ešte pred tým ako budete utekať do finančnej inštitúcie si premyslite: ak mám nižšiu splátku, o koľko viac zaplatím banke? Je to nutné?

A pár rád na záver:

- ak sa rozhodnete, že nebudete mať všetko hneď, tak budete mať spokojný život, bez toho, aby ste za bežné veci zaplatili raz toľko.
- splátky hypotéky si radšej zvýšte, aby ste sa čo najskôr zbavili hypotéky. Radšej sa uskromnite, prípadne sporte a pri najbližšej príležitosti skúste splatiť čo najviac z dlžnej sumy.

Sen každého bankára je, aby ste sa naučili žiť na úver (koľko krát vám ponúkali kreditnú kartu??). Môj sen je žiť bez dlhov a žiť slobodne.

Podporte článok na VYBRALI.SME



Pozrite si aj: Hypotekárna kalkulačka. Zaujímavý je príklad so splátkovým kalendárom.

Pár slov (skôr otázok) pre pána Kuffu

Viete, pre vás je chorý človek homosexuál. Pre niekoho ale môže byť choré, ak niekto kľačí na kolenách a modlí sa pred oblátkou z múky. Ale ak vám vaše presvedčenie a vaša viera hovorí, že je to Božie telo, je to vaša vec a vaše právo. Rovnaké, ako právo človeka na lásku.

Áno pán Kuffa, na lásku, ktorou sa vy kresťania tak radi oháňate. Poznám gayov, aj pár lesbičiek, a verte, že existuje medzi nimi láska. Chýbajú si, keď niekto odíde, bolí ich, keď ten druhý trpí. Milujú sa a žiaľ, v tejto spoločnosti to majú dosť ťažké. Poznám chalana, ktorý je doktor a je gay. Namiesto toho, aby povedal pravdu svojim veriacim rodičom, radšej odišiel do zahraničia a žije tam už roky. Jeho rodičia si tiež možno hovoria, že žiadneho homosexuála nepoznajú. Ale ich syn je nešťastný. Nie som homosexuál. Vaše útoky na nich ma však mrzia. Nie je to tak dávno, keď boli v časoch socializmu cieľom útokov kresťania. Bolo vám to vtedy príjemné? Bolo by vám príjemné, keby vám niekto bral vaše právo veriť? Keď niekto obmedzoval vašu osobnú slobodu?

Oháňate sa vierou, láskou a dobrotou. Z vašich úst ale vychádza zloba a nenávisť. Ubližujete nimi ľuďom. To vám nevadí? Človek má právo žiť s kým chce, rovnako, ako má právo chodiť do kostola a veriť. Je mi z vás smutno, od veriaceho človeka by som čakal viac ľudskosti. Viera by mala robiť svet krajší. Bohužiaľ ma kresťania ako vy presviedčajú o opaku. Na svete vládne chudoba, pritom cirkevný predstavitelia žijú v palácoch prepchatých zlatom. Ľudia zomierajú na AIDS, a cirkev bojuje proti kondómom. Ale najviac ma trápia reči o rodine a vzťahoch. Čo vie kňaz, ktorý nikdy nežil vo vzťahu o vzťahoch? Čo vie o rodine, o ktorej tak radi kážete? Príbehy homosexuálov sú príbehy živých ľudí. Keďže ich veľa nepoznáte, viete o nich pramálo. Myslím, že hocijaký homosexuál toho vie viac o kresťanstve. Aj to, že Ježiš nežil v manželstve a nemal rodinu, ktorá je podľa vás kresťanov taká dôležitá (dokonca môžeme povedať, že žil s dvanástimi mužmi).

Pán Kuffa, buďme k sebe lepší, a svet bude krajší. To sa týka aj všetkých kresťanov v parlamente. Na to, aby bol človek skutočným kresťanom, nestačí mať iba kaplnku. Nech pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou.

Poznámka: Pána Kuffu si vážim, za to čo pred vstupom do politiky robil. Práca v hospici určite nieje jednoduchá a klobúk dole pred takýmito ľuďmi. Tiež si ho vážim, lebo je to straší človek, ktorí toho preskákal viac ako ja. Ale nesúhlasím s jeho výrokmi, ako dobre to urobili Rusi. Tiež by sa mu asi nepáčilo, keby mu Rusi zakazovali chodiť do kostola.

Prečítajte si aj: Detské choroby a homosexualita

Facka pravici. (A čo ďalej??)

Pravica dostala nakladačku ako nikdy. Netreba žiadne hlboké analýzy na hľadanie dôvodu, všetci vedia, že je to sklamaním voličov. Sklamaním z toho, že spolu nedokázali vládnuť, že sa nevedeli dohodnúť. Dostali šancu, ktorú zahodili. Aký mal volič dôvod, dávať im druhú?

Ale čo ďalej?

SDKÚ-DS sa poučila. Už nie je lídrom pravice, nemá právo diktovať, iba preto, že tu niekedy v minulosti pomohla uskutočniť reformy. Voľby sa nevyhrávajú tým, že budeme pozerať do minulosti. Nemá právo diktovať iným. Spojenie hlasovania o dôvere vláde bola chyba, ktorú si dúfam vyčítajú mnohí v tejto strane. Bolo to zbytočné. Výmenou za euroval budeme mať na stole skutočné zmeny.


SaS nezaujala, a nebyť sklamaných konzervatívnejších voličov, ktorí volili "menšie zlo", už by bola minulosťou. Ani marketingové hlavy (Miškov, Droba) v tejto strane nedokázali zaujať širší okruh voličov. Televízny spot, kde Sulíkova tvár na celú obrazovku hovorí hlasom iných ľudí, bol dosť trápny. Bildbordy chceli byť opäť iné, a bola zvolená zábavnejšia forma. Ale myslím, že tejto strane by už nezaškodilo viac seriózneho imidžu. Na šaškovanie tu máme Matoviča, a ide mu to lepšie.

Čo ďalej? Dovoľujem si navrhnúť zopár bodov, ako poraziť Fica v ďalších voľbách. Lebo sa treba o to snažiť už teraz, a nie pol roka pred voľbami (berte si príklad z Fica a Matoviča, ktorí začínajú robiť kampaň už teraz).

1) Najdôležitejšie je nájsť lídra veľkosti Fica. Na pravej strane by malo ísť o široko rešpektovaného človeka, ktorý má rozhľad, príjemné a konzervatívnejšie vystupovanie, a je osobnosťou (morálnou, aj odbornou), ktorá v živote niečo dokázala. A bez urážky, takú osobu nevidím.
Sulíkovi chýba práve to konzervatívnejšie a serióznejšie vystupovanie (preto podľa mňa nikdy nemal byť predsedom parlamentu), Žitňanská je vhodná ako ministerka, ale nemá široký rozhľad, ani rešpekt. Lipšic sa snaží, a mohol by byť lídrom, je však mladý a chýba mu tiež prirodzený rešpekt.
Ako si predstavujem lídra pravice? Niekoho, kto je osobnosť a je rešpektovaný v širokom pravicovom okruhu (ako príklad ma napadol pán Lasica, ale to nie je dobrý príklad, aj keď lepší ma nenapadol).
Treba dať priestor novým tváram. Napríklad v KDH vidím obrovský potenciál okolo trojice Lipšic - J.Žitňanská - Prochádzka. V SDKÚ su tu ľudia ako Beblavý, Frešo. Nádej existuje, a ostrieľaní politici ako páni Dzurinda a Hrušovský by mali využiť svoje skúsenosti hlavne na ich predávanie mladšej generácii.

2) Nehádať sa. Treba sa dohodnúť za dverami, a pred kamery prísť s hotovými návrhmi. Nudné, ale vždy lepšie ako hádky v živom prenose. Mám pocit, že SDKÚ-DS, a najmä pán Dzurinda sa pozerali na partnerov trochu z výšky, a mysleli si, že ich pozícia je neohrozená. Pevne verím, že po týchto voľbách bude pravica a najmä spomenuté dve strany spolupracovať viac. Spolupracovať, nie vydierať druhú stranu.

3) Predkladať riešenie, aj keď to bude ťažké. Mám tušenie, že nasledujúce 4 roky budú plné blogy plné článkov "zlý, zlý Fico". Áno treba mu pozerať na prsty, ale voľby sa iba výkrikmi nevyhrajú.

4) Nestretávať sa s mafiánmi, finančnými žralokmi a podobne. Sasanka a Gorila boli nafúknuté. Ale mali opodstatnenie. Ale boli iba vrcholom. Spúšťačom lavíny bolo obrovské sklamanie voličov z pádu vlády.

Pánovi Ficovi želám, aby nás príjemne prekvapil. A pravici, aby sa spamätala.

Podporte na VYBRALI.SME

Pán Mikloš, ďakujem..

Pán Mikloš ďakujem, že ste sa aj za mňa rozhodli pomôcť Grékom. Neposielate im síce mojich 200€, iba ste sa rozhodli, že nimi budem ručiť. Ale ja na rozdiel od vás vidím malú šancu, že Gréci svoj dlh znížia a požičané vrátia. Nie som vážený ekonóm ako vy, ale môj sedliacky rozum mi hovorí, že ak niekto zarába málo, má obrovské dlhy a ešte aj veľa míňa, tak bude mať problém splácať pôžičky. A za také niečo by som sa ja osobne určite nikdy nezaručil.

Možno vám tých 200€ nebude chýbať, ale mne by sa zišli. Nemám ministerský plat, ani služobné vozidlo. Musím splácať hypotéku, ktorá sa o niečo zvýšila zvýšením DPH (za čo vám mimochodom ďakujem tiež). A na rozdiel od Grékov, nesplácať si nemôžem dovoliť. Keď nebudem splácať, tak mi zoberú byt. Alebo sa za mňa zaručíte v banke? Lebo ja nemám kamarátov, ako je Bubeníková a Mikulčík.

S druhým menovaným musíte byť veľký kamarát, keď ste kvôli nemu pri kauze s budovou daňového riaditeľstva prišli do osobného konfliktu s Ivetou Radičovou. Nakoniec odstúpil. Človek spravil chybu a prijal za ňu zodpovednosť. Ale dať mu hneď teplé miestečko niekde inde je drzosť. Navyše, ak sa jemu blízka firma podieľa na vývoji softvéru, ktorý on vyberá. To je ako spraviť z capa záhradníka.

Nepoznám tieto systémy, ale viem, že ak sa narýchlo zmení dodávateľ (aj softvéru), generuje to problémy. Viem, že ak niekto dohodí kšeft ľuďom, na ktorých je prepojený, generuje to podozrenie. Viem, že ak informačný systém nefunguje (nie je správne otestovaný) nenasadím ho, a používam zatiaľ systém starý.

A viem, že systém, ktorý mal fungovať nefungoval. Aj keď ste sa tvárili, že je všetko v poriadku. Podľa vás sa to niektorí jedinci snažili spolitizovať. Popritom daňové úradníčky počítali na kalkulačkách.

--

V neposlednom rade ďakujem aj za pád vlády, ku ktorému ste veľkou mierou osobne prispeli, hlavne nápadom spojiť hlasovania o eurovale s vyslovením dôvery vláde. Doteraz nejak nechápem, čo pozitívne ste dosiahli a o čo vám vlastne išlo. V tejto dobe mohli byť už na svete ďalšie reformy, ktorými sa tak rád oháňate. Dali ste radšej prednosť prikyvovaniu európskym úradníkom. Rozbili ste vládu, ktorá sa sformulovala skoro "zázrakom" a mala potenciál v tejto krajine niečo zmeniť. To naozaj teraz chcete, aby vás ľudia volili, a dali vám zase dôvoru?

SDKÚ vs. SaS: Kde sa dvaja bijú..

V roku 2010 bol volebný boj iný. Škrtal sa Fico. Bol to boj pravice proti ľavici, Fica a národovcov proti zvyšku. Bolo jasné, že takzvané pravicové strany vytvoria blog. Bolo jedno koho volíte, volili ste vládu, v ktorej nebude Fico.

Situácia sa však za neuveriteľne krátky čas zmenila. Už nejde o ekonomický pohľad, o pravicu a ľavicu. Nejde a o to, ako túto krajinu vytiahnuť z ekonomickej diery, do ktorej spadla. Čo sa stalo? Prispeli k tomu hlavne dva fakty. Prvý: Je viac menej jasné, že po voľbách tu bude vládnuť Fico. Buď sám, alebo s KDH, ktoré sa doteraz hralo na pravicu. Druhý: SDKÚ odmieta spolupracovať s SaS, ak nezmení svoj postoj k eurovalu a k veciam európskym (nejde totiž len o euroval, ale napríklad aj o harmonizáciu daní).

Ale nie je to také priehladné ako sa môže zdať. Na pravej strane je totiž dosť tesno, a preto tam je boj. Čo sa týka maďarskej a kresťanskej strany, tie majú stabilnú skupinu voličov, pretože ich volia hlavne preto, že sú "Maďari" alebo "kresťania", nie preto, čo skutočne robia.

A tak nám ostávajú dve strany.

Jedna z nich sa už roky stavia do lídra pravice. Stavia na to, že uskutočnili reformy a vládli v ťažkých časoch. Ale to im nedáva žiadne výsostné právo vládnuť doživotne. Hlavne keď sa táto strana nevie pozrieť do zrkadla. Teda hlavne jej líder, ktorý je podľa mňa slabým článkom vlastnej strany (a už vôbec nie dobrý líder pravice). Napriek tomu, že v strane je veľa nových ľudí s nápadmi, ktorí niečo naozaj robia, sú tu starí politici, ktorí sa nevedia pozrieť do zrkadla, a ťahajú ich dole.
Nechcú si pripustiť žiadne omyly, a naopak sa tvária, že jej riešenia sú jediné správne, a jediná cesta k lepšiemu Slovensku. A tak sa z ľudí, ktorí niekedy mali argumenty a riešenia, stávajú ľudia, ktorí vedia iba dookola opakovať heslá o Európe a zodpovednosti. Svoju čistotu chcú za každú cenu demonštrovať odvolávaním ľudí ako Galko, ktorý v podstate nič zlé nespravil. Pritom nevidia na seba.

Problém SaS je ten, že sa s ňou nemôže stotožniť bežný pravicový volič. Vyhradiť sa ako liberálna strana má marketingový zmysel, lebo keď sa chcete presadiť na malom pravicovom piesočku (trhu) kde je husto, musíte sa nejak videteľne odlíšiť. Práve tvrdohlavé presadzovanie marihuany a registrovaných partnerstiev bráni stať sa skutočným lídrom pravice, ktorá je (povedzme si otvorene) značne konzervatívna. A tu nastupujú obyčajný ľudia, s geniálnym ťahom spojiť sa s ľuďmi ktorých ja osobne nazývam "týždňoví" (nie preto že by tu boli ľudia ako Mojžiš a Zajac týždeň). Áno, táto agenda je neoddeliteľnou súčasťou agendy liberálnej strany. Ale na jednej strane, nie je až taká podstatná pre bežný život ľudí na Slovensku (určite nie taká, ako ekonomika), a po druhé, pri dnešnej politickej situácii je nikdy nemajú šancu
presadiť. Môžu totiž vládnuť iba s konzervatívnymi a "kresťanskými" stranami. Áno, získajú tým voličov, ktorých ale hneď po voľbách naštvú. Lebo jednoducho nesplnia (a ani nemôžu splniť), to čo sľúbili.

Diskusia a súboj argumentov môže Slovensku len pomôcť. Musíme diskutovať o tom, kde sme a hlavne kam chceme ísť. Hlavne z ekonomického pohľadu. Bez zbytočných emócií a bez osočovania. Ale volič je na Slovensku už tak znechutený a zmagorený, že sa diskusia posúva do zjednodušení a ukazovania prstom na to, kto je horší. Poviem príklad: SDKÚ bojovala za Euroval. Keď nedokázala ponúknuť rozumné argumenty, tak začala vydierať pádom vlády. Argumenty pána Dzurindu že "lebo inak sa nedá" neberiem ako rozumné argumenty (sú to pre mňa len politické "bulšity"). Naopak, SaS dávno pred osudným hlasovaním hovorila nie, ale hlavne hovorila "prečo nie". Vydali dokument, v ktorom pomocou argumentov zdôvodňujú svoje rozhodnutie. Prečo niečo podobné nespravilo SDKÚ? Áno, pán Mikloš vo svojich blogoch tiež odsudzoval riešenia podobné eurovalu. Ale zmenil svoj postoj.

Problém SDKÚ je ten, že si myslia, že sú nejaký "polobohovia", ktorí sú nenahraditeľní a majú výsostné právo rozhodovať o našej krajine. Že im svätožiara vytvorená reformami vystačí naveky. Sú tam ľudia ako Beblavý a Kaník, ktorí majú argumenty a hlavne "kožu na tvári". Ale ľudia ako Dzurinda tu prežívajú od volieb do volieb. Ľudia ho volili, lebo SDKÚ nieslo značku zmeny, značku reforiem. Niektorí volili SDKÚ so zaťatými zubami, napriek tomu kto je na jej čele. Za reformy, proti Ficovi, s nádejou v Radičovej. (Teraz majú problém, že okrem Žiťňanskej nemajú koho dať na billboard)

Asi bude platiť, že kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí. Zvíťazí preto, že dokázal upratať na ľavej strane, a združuje všetko čo je proti strane pravej. A tú zastupuje hlavne pán Dzurinda. Ten, ktorého veľa ľudí už nemôže ani cítiť.
Asi bude ten boj potrebný. Aby sa veci vyjasnili. Aby sme si povedali konečne pravdu do očí. Aby sa rozhodlo, kto je líder, na základe skutkov, a nie preto, že neexistuje alternatíva. A snáď nás to posunie. Alebo sa to tu trocha vyčistí.

Pravica asi v marci dostane facku. A možno si ju aj zaslúži. Kde sa dvaja bijú tretí víťazí.

Podporte na VYBRALI.SME

Kriminálnik Modrovský? A čo Martin G.?

Tanečníka Petra Modrovského v pondelok nadránom zastavila polícia. Nešoféroval. Našli mu však podozrivý balíček. Išlo o marihuanu (menej ako 0,25 gramu). Modrovský poznamenal, že bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, a že ide o zanedbateľné množstvo.

Šoférom bol 31 ročný mladík, ktorý mal podla tvnoviny.sk "v tele amfetamín, metamfetamín, THC aj extázu.". Tak za toto by si zaslúžil basu. Mohol zraziť dieťa, mohol niekoho usmrtiť. A to nie je sranda. Modrovský nie je tiež až taký svätý, podľa portálu mal problémy s políciou už v minulosti. V auguste roku 2010 mu zadržali vodičák pre jazdu pod vplyvom alkoholu. Vtedy 26-ročnému Modrovskému namerali pri policajnej kontrole v bratislavskom Líščom údolí v krvi 1,59 promile alkoholu. Zato by si tiež zaslúžil basu.

Ale teraz má iný problém. Ak sa potvrdí, že išlo o marihuanu, hrozí Modrovskému (maximálne) trojročné väzenie. Tri roky za malé vrecko marihuany je dosť. Ak by šoféroval, nič nepoviem. Ale len preto, že mal u seba trochu sušenej rastliny, je tri roky veľa. Za to nemôžeme nikoho označiť ako kriminálnika. To sú medzi nami iné svine, ktorým nikto nič nemôže.

Kriminálnik??

Oveľa desivejší bol pre mňa ale prípad mladíka, ktorý liečil marihuanou vlastnú mamu (skôr by som povedal, že jej zmierňoval bolesti). Narozdiel od Modrovského ju aj pestoval. To je na 10 rokov väzenia. Pestovať ju začal potom, čo jeho matke pri liečbe rakoviny nezaberali lieky proti bolesti. Dočítal sa, že "tráva" pomáha. Jeho mama si z konope varila čaj a.. matke sa uľavilo.

Tento prípad poznám osobne. Osobne som zažil ako mi chorý otec zomieral pri obrovských bolestiach na rovnakú chorobu. Je to najhorší pocit, aký som v živote zažil. Človek, ktorého máte radi, sa pred vami na posteli zvíja od bolesti a vy mu neviete pomôcť. Doteraz sa mi o tom sníva. Verte mi, že keby som vtedy mal marihuanu, ktorá by mu vedela pomôcť, dal by som mu ju. A bolo by mi jedno, či budem stíhaný. V podobnej situácii bol aj Martin G. z Polomky, preto ho naozaj chápem.

Spomenul som dva prípady. V obidvoch prípadoch hrozí mladíkom obvinenie za prechovávanie omamných látok. Prípady sú rôzne. Ale jedno majú spoločné: Mladíci spáchali zločin.

Sú títo dvaja kriminálnici? Rozhodnutie nechám na vás.

P.S.: Aj ja som mal u seba niekedy dávno balíček. Narozdiel od Modrovského a iných som nebol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Našťastie. Mohlo byť všetko inak. Mladosť prešla, je zo mňa celkom slušný človek. Vrecúška už u mňa nenájdu.

A platím dane. Aj na to, aby tento štát pohol kriminalizovať mladých ľudí za tri šišky. Pritom ďaleko väčší hajzli sa nám smejú do ksichtu v smotánkach a na nóbl plesoch.

Podporte na VYBRALI.SME



Súvisiace články:
Marihuana sa nebude môcť pestovať na lekárske účely

Zelená marihuane! Konope chcú legalizovať na liečebné účely, ste za?

Modrovský o drogách: Nebol som zhúlený, našli mi len pol dávky!

99% - Ďakujem, neprosím.

Musím priznať, že niektorí ľudia z hnutia 99% sú mi celkom sympatickí. Hlavne sú to nové tváre, nie tie, ktoré sa tu striedajú 20 rokov (niektoré aj viac). Ale ich ľavicové zmýšľanie nezdieľam. Prečo?

Neponúkajú riešenia, iba pomenúvajú problémy. Áno, rómsky problém treba riešiť, ale ako? Áno, ženy sú v získavaní zamestnania diskriminované, ale čo s tým? Verím, že program strany bude ešte len vypracovaný a riešenia sa nájdu.

Ale poďme na "riešenia", ktoré sa už črtajú.

Všetci vieme, že nezamestnanosť na Slovensku je príliš vysoká. Politici musia aktívne vytvárať kvalitné pracovné miesta, ktoré nám umožnia dôstojne žiť a starať sa o rodinu.
Vážení, pracovné miesta nevytvárajú politici, ale hlavne firmy a organizácie. Úlohou politikov nieje vytvárať pracovné miesta, ale zabezpečovať také podmienky, aby sa pracovné miesta vytvárali "samy". Napríklad znižovaním byrokracie, alebo znižovaním daňového a odvodového zaťaženia. Ale potom by bolo menej na rozdávanie, a vy ľavičiari tak radi rozdávate.

Ekonomický rozvoj sa nemôže neustále sústrediť len v Bratislave, prospech z neho musí mať celé Slovensko.
To chcete firmám zakazovať podnikať v Bratislave? Alebo im hovoriť, kde majú mať sídlo firmy? Nechápem to delenie prospechu. Veď prospech majú už teraz všetci. Aj za dane, ktoré zaplatia firmy v Bratislave, sa stavajú diaľnice po celom Slovensku. A podobne by sme mohli pokračovať. Chápal by som, keby ste chceli stavať diaľnice na východ, ale toto sa mi nezdá..

Poslanci sa za 24 hodín dohodli na schválení eurovalu, ale už dlhé roky nevedia schváliť minimálnu mzdu zaručujúcu dôstojný život pre každého.
Minimálna mzda nezaručí dôstojný život. Dokonca môže brať ľuďom prácu, pretože nedovoľuje vytvárať miesta s nízkou pridanou hodnotou. Už aj tak ľudia nechcú pracovať za nízku mzdu, lebo sa im to neoplatí. Lebo ak pracujú, nedostanú oveľa viac, ako keď sú doma. Riešením je ponechať ľuďom sociálne dávky, a odrátať im z nich určité percento mzdy, ktorú dostanú. Určite by sa im viac oplatilo pracovať. Tým by sa odstránila minimálna mzda. Zároveň by sme motivovali ľudí aby pracovali.

Presaďme takú zmenu, na základe ktorej by tí, čo majú najvyššie príjmy, platili vyššie dane než radoví zamestnanci a stredná trieda.
Takže niečo ako milionárska daň. Tu by ma ale zaujímalo, kde končí podľa vás stredná trieda. Keď si to spočítate, tak tí čo viac zarábajú, platia aj vyššie čiastky na daniach. Už to je solidárny systém. Má viac zarábajúci človek nejaké špeciálne služby od štátu? Jazdí napríklad po lepších cestách?

Na záver: Chcem veriť, že to nie je ďalšia ľavicová "eseročka", lebo jedna veľká na Slovensku stačí. Nechápem pána Weissa. Tá kampaň musela stáť milióny. Len málo ľudí si takú môže dovoliť. Určite nie 99%. Už ste financovali stranu SDĽ, ktorá dosiahla celkom pekný výsledok, a ľudia ako Marek Blaha boli celkom fajn. Načo ďalšia strana? Myslíte to vôbec vážne? Skôr mám pocit, že vás iné strany nepustili k sebe, tak ste sa im chceli pomstiť. Je to pre vás hra. Ale to sú len moje pocity, možno je to inak.

Ale držím strane palce, a teším sa s čím prídu. Aj keď mňa osobne na ľavý breh asi nedostanú.

Podporte článok na VYBRALI.SME