V roku 2010 bol volebný boj iný. Škrtal sa Fico. Bol to boj pravice proti ľavici, Fica a národovcov proti zvyšku. Bolo jasné, že takzvané pravicové strany vytvoria blog. Bolo jedno koho volíte, volili ste vládu, v ktorej nebude Fico.
Situácia sa však za neuveriteľne krátky čas zmenila. Už nejde o ekonomický pohľad, o pravicu a ľavicu. Nejde a o to, ako túto krajinu vytiahnuť z ekonomickej diery, do ktorej spadla. Čo sa stalo? Prispeli k tomu hlavne dva fakty. Prvý: Je viac menej jasné, že po voľbách tu bude vládnuť Fico. Buď sám, alebo s KDH, ktoré sa doteraz hralo na pravicu. Druhý: SDKÚ odmieta spolupracovať s SaS, ak nezmení svoj postoj k eurovalu a k veciam európskym (nejde totiž len o euroval, ale napríklad aj o harmonizáciu daní).
Ale nie je to také priehladné ako sa môže zdať. Na pravej strane je totiž dosť tesno, a preto tam je boj. Čo sa týka maďarskej a kresťanskej strany, tie majú stabilnú skupinu voličov, pretože ich volia hlavne preto, že sú "Maďari" alebo "kresťania", nie preto, čo skutočne robia.
A tak nám ostávajú dve strany.
Jedna z nich sa už roky stavia do lídra pravice. Stavia na to, že uskutočnili reformy a vládli v ťažkých časoch. Ale to im nedáva žiadne výsostné právo vládnuť doživotne. Hlavne keď sa táto strana nevie pozrieť do zrkadla. Teda hlavne jej líder, ktorý je podľa mňa slabým článkom vlastnej strany (a už vôbec nie dobrý líder pravice). Napriek tomu, že v strane je veľa nových ľudí s nápadmi, ktorí niečo naozaj robia, sú tu starí politici, ktorí sa nevedia pozrieť do zrkadla, a ťahajú ich dole.
Nechcú si pripustiť žiadne omyly, a naopak sa tvária, že jej riešenia sú jediné správne, a jediná cesta k lepšiemu Slovensku. A tak sa z ľudí, ktorí niekedy mali argumenty a riešenia, stávajú ľudia, ktorí vedia iba dookola opakovať heslá o Európe a zodpovednosti. Svoju čistotu chcú za každú cenu demonštrovať odvolávaním ľudí ako Galko, ktorý v podstate nič zlé nespravil. Pritom nevidia na seba.
Problém SaS je ten, že sa s ňou nemôže stotožniť bežný pravicový volič. Vyhradiť sa ako liberálna strana má marketingový zmysel, lebo keď sa chcete presadiť na malom pravicovom piesočku (trhu) kde je husto, musíte sa nejak videteľne odlíšiť. Práve tvrdohlavé presadzovanie marihuany a registrovaných partnerstiev bráni stať sa skutočným lídrom pravice, ktorá je (povedzme si otvorene) značne konzervatívna. A tu nastupujú obyčajný ľudia, s geniálnym ťahom spojiť sa s ľuďmi ktorých ja osobne nazývam "týždňoví" (nie preto že by tu boli ľudia ako Mojžiš a Zajac týždeň). Áno, táto agenda je neoddeliteľnou súčasťou agendy liberálnej strany. Ale na jednej strane, nie je až taká podstatná pre bežný život ľudí na Slovensku (určite nie taká, ako ekonomika), a po druhé, pri dnešnej politickej situácii je nikdy nemajú šancu
presadiť. Môžu totiž vládnuť iba s konzervatívnymi a "kresťanskými" stranami. Áno, získajú tým voličov, ktorých ale hneď po voľbách naštvú. Lebo jednoducho nesplnia (a ani nemôžu splniť), to čo sľúbili.
Diskusia a súboj argumentov môže Slovensku len pomôcť. Musíme diskutovať o tom, kde sme a hlavne kam chceme ísť. Hlavne z ekonomického pohľadu. Bez zbytočných emócií a bez osočovania. Ale volič je na Slovensku už tak znechutený a zmagorený, že sa diskusia posúva do zjednodušení a ukazovania prstom na to, kto je horší. Poviem príklad: SDKÚ bojovala za Euroval. Keď nedokázala ponúknuť rozumné argumenty, tak začala vydierať pádom vlády. Argumenty pána Dzurindu že "lebo inak sa nedá" neberiem ako rozumné argumenty (sú to pre mňa len politické "bulšity"). Naopak, SaS dávno pred osudným hlasovaním hovorila nie, ale hlavne hovorila "prečo nie". Vydali dokument, v ktorom pomocou argumentov zdôvodňujú svoje rozhodnutie. Prečo niečo podobné nespravilo SDKÚ? Áno, pán Mikloš vo svojich blogoch tiež odsudzoval riešenia podobné eurovalu. Ale zmenil svoj postoj.
Problém SDKÚ je ten, že si myslia, že sú nejaký "polobohovia", ktorí sú nenahraditeľní a majú výsostné právo rozhodovať o našej krajine. Že im svätožiara vytvorená reformami vystačí naveky. Sú tam ľudia ako Beblavý a Kaník, ktorí majú argumenty a hlavne "kožu na tvári". Ale ľudia ako Dzurinda tu prežívajú od volieb do volieb. Ľudia ho volili, lebo SDKÚ nieslo značku zmeny, značku reforiem. Niektorí volili SDKÚ so zaťatými zubami, napriek tomu kto je na jej čele. Za reformy, proti Ficovi, s nádejou v Radičovej. (Teraz majú problém, že okrem Žiťňanskej nemajú koho dať na billboard)
Asi bude platiť, že kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí. Zvíťazí preto, že dokázal upratať na ľavej strane, a združuje všetko čo je proti strane pravej. A tú zastupuje hlavne pán Dzurinda. Ten, ktorého veľa ľudí už nemôže ani cítiť.
Asi bude ten boj potrebný. Aby sa veci vyjasnili. Aby sme si povedali konečne pravdu do očí. Aby sa rozhodlo, kto je líder, na základe skutkov, a nie preto, že neexistuje alternatíva. A snáď nás to posunie. Alebo sa to tu trocha vyčistí.
Pravica asi v marci dostane facku. A možno si ju aj zaslúži. Kde sa dvaja bijú tretí víťazí.
Podporte na VYBRALI.SME
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára