Základný príjem – spravodlivý sociálny štát

Ponúkať istoty ľuďom je pekné. Ale ponúkať sociálne istoty istej skupine a inej zhoršovať životné podmienky (napríklad skupine pracujúcich)  je prinajmenšom nespravodlivé. Je pravda, že žijeme vo vyspelej spoločnosti a v slušnom štáte (aj keď napríklad stav súdnictva hovorí o inom). Preto by nemal nikto v tomto štáte hladovať a spať na ulici. 

Sociálny štát ale niečo stojí. Tým, že je komplikovaný a neprehľadný, generuje príliš veľa byrokracie a tým aj úradníkov. Vytvára rôzne diery, ktorými peniaze unikajú, a nedostanú sa k tým, ktorí ich potrebujú. O tom, že v tomto štáte sú ľudia, ktorí potrebujú pomoc a mali by ju dostať nie je pochýb.

Keď už štát musí rozdávať, mal by rozdávať spravodlivo. To znamená všetkým. Každý dospelý obyvateľ by dostal od štátu základný príjem v rovnakej výške. Či už pracuje, alebo nie.

Ako by to vyzeralo, načrtnem v bodoch:

• Nezamestnaný by dostávali základný príjem, ktorý by zabezpečil aby nehladovali a mali kde bývať (plus ďalšie príspevky, napríklad ZŤP)
• Pracujúcim by sa zvýšil čistý príjem, čím by sa zvýšila aj ochota pracovať (hlave pri horšie platených miestach). Tým by sa podporil aj vznik pracovných miest. Časť tohto príjmu by sa vrátila vo forme daní.
• Študenti by mohli časť prostriedkov použiť na životné potreby, čo by pomohlo rodinným rozpočtom. (V budúcnosti by časť príjmu mohli použiť na platenie aspoň symbolického školného. To by pomohlo priniesť do školstva trhové podmienky, a prestali by sme všetci platiť školy, ktoré nie sú dobré a efektívne).

Systém by bol jednoduchý a spravodlivý. Znížila by sa byrokracia a možno raz aj počet úradníkov. Tí čo sa snažia pracovať by neboli v nevýhode (hlavne keď sa im niekedy jednoducho pracovať ani "neoplatí"). Pri pracujúcich by mohol základný príjem s rastúcim príjmom klesať, to by však systém skomplikovalo a bol by spravodlivý menej. Lepšie zarábajúci človek aj tak zaplatí na daniach a odvodoch násobne viac, ako by bol základný príjem. 

Základný príjem by najviac pomohol nízkopríjmovým skupinám ľudí, ktorí sa snažia pracovať. O to v sociálnom štáte ide, nie?

Dodatok (30.12.2012):  Princíp v tomto článku je popísaný veľmi jednoducho a ono by to také jednoduché v praxi nebolo. Chcelo by to oveľa komplikovanejšie zmeny, najmä na strane výdavkov. 
Som zástanca čo najštíhlejšieho štátu a teda čo najmenšieho prerozdeľovania. Toto je skôr úvaha, ako by mal fungovať sociálny štát, keď už má byť sociálny (Lebo to tak chce väčšina, ktorú sme zatiaľ nepresvedčili o opaku).
Hlavným problémom takéhoto prístupu je jeho cena. Ak by základný príjem dostával každý ekonomicky aktívny obyvateľ, jednalo by sa o čiastku okolo pol miliardy eur mesačne. 
Veľkým problémom v súčasnom systéme je čierna práca a zneužívanie systému.

   Ekonomicky aktívne obyvateľstvo:           2 702 281             

   Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie: 376 638

  (November 2012 – zdroj UPSVaR)

Dodatok 18.1.2013: Musím sa priznať, že som bol zástancom "odvodového bonusu". Ten vychádza práve zo základného príjmu. Po úvahách pri písaní tohto blogu začínam byť voči tomuto nápadu skeptický, najmä z dôvodu nákladov. Začínam sa prikláňať k názorom, že by bol tento systém príliš veľký socializmus, a stálo by nás to príliš veľa.

Podpora vzniku pracovných miest spravodlivo

Robiť niečo pre ľudí v tejto krajine je pekné. Jedna vec je robiť niečo naoko, a iná meniť veci (a hlavne životy ľudí) k lepšiemu.

Jedným z hlavných problémov na Slovensku je nezamestnanosť. Ak neberieme do úvahy tisíce úradníkov, ktorí napriek sľubom politikov pribúdajú, tak pracovné miesta vytvárajú firmy. Na to, aby ich vytvorili, musia efektívne fungovať. K tomu im môžu pomôcť férové podmienky na trhu. Dotovanie vybraných podnikov je neférové voči ostatným podnikateľským subjektom. Jeden podnik dostane štedré dotácie na udržanie pracovných miest, a iný musí platiť vyššie dane. Je to nespravodlivé. Štát by mal vytvárať vhodné (a férové) podnikateľské prostredie, aby vznikali pracovné miesta. Dotovanie vybraných podnikov toto prostredie kazí. Čo s tým?

 Keď už sa štát rozhodne dotovať pracovné miesta, mal by to robiť spravodlivo. A to tak, že príspevok na pracovné miesto dostane KAŽDÝ subjekt, ktorý nové pracovné miesto vytvorí. Logiku by to mohlo mať. Štátu by sa tieto peniaze “vrátili” vo forme daní a odvodov.

Záujem firiem by tu určite bol, a náklady na jedno pracovné miesto by mohli byť oveľa nižšie, ako pri dotovaní “štátom vybraných” firiem. Problémom je skôr to, ako vytvoriť efektívny a transparentný systém. Postup by mohol byť jednoduchý:

1. Vytvoriť systém na sledovanie zmien počtu pracovných miest (napríklad prepojením na databázu Sociálnej poisťovne)
2.  Stanoviť výšku dotácie na jedno vytvorené pracovné miesto
3.  Poskytnutie firmám dotácie vo forme daňových úľav 

Takýmto spôsobom by mohol štát (keď už chce) efektívne prispievať k tvorbe pracovných miest, a motivovať podniky, aby miesta vytvárali. Okrem toho, že by štát ušetril na výdavkovej strane rozpočtu, prostriedky by sa vrátili v rôznych formách:

• Daň z príjmu 
• Daň z pridanej hodnoty (keďže predpokladáme, že človek väčšinu svojho príjmu minie) 
• Platba odvodov

Takto by sa dali dotovať pracovné miesta efektívne a hlavne spravodlivo. Namiesto posielania miliónov vybraným firmám v čase, keď sa ostatným viditeľne zhoršuje podnikateľské prostredie. Namiesto vyplácania sociálnych dávok ľuďom, ktorí nemajú možnosť pracovať. Stále si myslím, že štát by nemal vytvárať pracovné miesta, ale vytvárať vhodné prostredie aby vznikali. Ale keď už majú niektorí politici takúto potrebu, mohli by to robiť transparentne a spravodlivo. Ak im teda ide o pracovné miesta.

Pán premiér, geniálny plán

Klobúk dole pred Róbertom Ficom. Podľa mňa je zlý premiér, ale musím uznať, že politik je vynikajúci. A iní sa od neho môžu učiť. Ale tiež si myslím, že to sa nedá naučiť, musíte to v seba mať (alebo nemať, napríklad chrbtovú kosť).

Genialita R.F. spočíva v tom, že nech spraví čokoľvek, ľudia majú pocit, že to robí pre nich. Všetko pre obyčajných ľudí. A to, že trafil dobrú cieľovú skupinu, potvrdzujú voľby. Ľudia, ktorí majú pocit, že by sa mal štát o nich postarať a zabezpečiť im istoty. Ľudia ktorí sa chcú mať dobre a je im jedno, čo to bude stáť. Ľudia ktorým nevadí zadlžovanie, rozkrádanie a rozhadzovanie peňazí, lebo si myslia, že to zaplatí štát, a nie oni.

Všetko pre ľudí. Každý normálny človek vie, že zdravotníctvo u nás nie je perfektné a že treba dávať doktorom do "vrecka". Kde sú tie milióny, čo idú na zdravotníctvo? Použime jednoduchú logiku a zistíme, že určite končia v rukách súkromných poisťovní. Veď peniaze majú ísť na zdravotníctvo, nie na zisky.

Zisky však poisťovne majú preto, lebo fungujú a vykonávajú činnosť. Ak ich R.F. odkúpi, dosiahnu zisk bez toho, aby museli niečo robiť (okrem podpisu zmluvy). Majitelia dostanú peniaze bez roboty, a voliči budú mať pocit, že to ich veľký vodca robí pre nich. Pritom sa naoko dokopy nič nezmení, iba sa čísla z jednej databázy presunú do druhej. A politici budú mať pod kontrolou celé zdravotníctvo. To sa budú organizovať tendre!! (s jedným uchádzačom, ktorý spĺňa podmienky). Majitelia poisťovní svoje peniaze tak či tak dostanú, či už ich štát odkúpi, alebo ho zažalujú kvôli ušlému zisku a slobode podnikania. Voliči budú mať pocit istoty, že ich peniaze neskončia v rukách súkromných investorov, ale v zdravotníctve. Možno tam aj skončia, ale najprv prejdú cez spriaznené firmy súdruhov kachličkárov.

Vážený pán Fico. Nepotrebujem, aby ste sa o mňa starali a nepotrebujem vaše istoty. Keď budem mať pocit, že poisťovňa nakladá s mojimi peniazmi neefektívne, tak to budem riešiť. Áno štve ma, že moje peniaze nejdú len nemocniciam, ale platím aj šéfa poisťovne. Ale bohužiaľ nemám pocit, ani žiadny argument, že štátny monopol bude s mojimi peniazmi hospodáriť efektívnejšie. Hlavne keď budú sedieť vo vláde taký experti, ako sedia.

Zhrňme si to: Pán premiér bojuje proti zisku poisťovní tak, že im dá "zadarmo" stovky miliónov. Ľudia budú mať pocit istoty, a pritom sa im zdravotná starostlivosť nezlepší (ak zlepší, tak hlavným dôvodom určite nebude jediná poisťovňa). Zdravotníctvo bude celé riadené neschopnými politikmi, ktorí rozmýšľajú v štvorročných cykloch, nie sú odborníci a sú poprepájaný na rôzne skupiny. Nad tým všetkým bude bdieť veľký vodca, ktorí najlepšie rozumie ekonomike, zdravotníctvu a ďalším oblastiam, a preto to tu o pár rokov bude všetko geniálne fungovať. Pán premiér, geniálny plán.