sobota 31. decembra 2011

Európe v zadku

Internet je silný nástroj. Nedávno som otváral ústa nad tým, ako to Michael O'Leary natrel byrokratom z Európskej komisie. Chudáci si roky žili vo svojom svete, navzájom si vymieňali nápady ako zlepšiť podnikateľské prostredie, aj keď nikdy nepodnikali. Potom prišiel skutočný podnikateľ, ktorý nerozpráva o grafoch, ale má za sebou reálnu spoločnosť s reálnymi výsledkami. A ten im to natrel.

Na Slovensku sa rozpadla vláda, pretože sme nesúhlasili s návrhom riešení, ktoré "Európa" ponúkala. To, že ju politici schválili v pozmenenej zostave je jedna vec. Argumentovali tým, že malý štát ako my nemôže brzdiť Európu a diktovať, čo treba robiť. S európskou komisiou to má spoločné to, že tieto opatrenia navrhujú ľudia, ktorý svojimi opatreniami, alebo skôr ničnerobením problémy spôsobili. Sem tam sa vynoril nejaký rojko (napríklad Sulík), ktorí im povedal svoj názor. Ale skôr ho vysmiali. Tak ako je pre úradníkov v európskej komisii dôležité zachraňovať veľké národné aerolinky ako Lufthansa, tak je pre silné štáty dôležité zachraňovať vlastné banky. Tu nejde o Grécko, ani o Európu.

Jediná cesta von z krízy je, aby štáty šetrili a zbavili sa dlhov. Ale to nie je také jednoduché, hlavne keď ľudia na juhu tak radi štrajkujú. A toho sa politici boja. Preto radšej namiesto škrtov hľadajú rýchle náhradné riešenia. Tie sú však iba drahým kupovaním času, ktoré problémy oddiali, ale nevyrieši. Úroky stúpajú, dlhy stúpajú a európsky byrokrati cestujú po summitoch..

Verím že sa nájde viac takých, ktorí raz povedia týmto byrokratom, aké sú reálne problémy. Čo chýba ekonomike, a ako zlepšiť podnikateľské prostredie. Pretože jedine zdravé firmy môžu pomôcť Európe vyhrabať sa z krízy. Politici a úradníci na teplých stoličkách v Bruseli by mali hlavne počúvať a niečo zmysluplné robiť (alebo radšej nič).

A my ako krajina, by sme nemali bezhlavo počúvať európskych politikov, a padať pred nimi na kolená. Za cenu zvýšenia vlastných problémov. Ako krajina sme prešli reformami, ktoré nás stáli veľa síl. Vieme, čo znamená uťahovať si opasky. Preto by sme sa nemali báť povedať svoj názor. Treba hľadať skutočné riešenia, a nie spôsoby, ako iba oddialiť katastrofu.

piatok 30. decembra 2011

Čo potrebuje Slovensko?

O chvíľu sa začnú politici predbiehať v predvolebných sľuboch. Pritom ľavicová strana už program ani nerobí. Asi zistili, že aj tak nikoho nezaujíma. Kresťanskú stranu budú voliť ľudia preto, že je kresťanská, a ich program je im ukradnutý. Maďarov budú voliť preto, že sú Maďari, a tiež by sme asi narátali na jednej ruke, koľko ich voličov čítalo program. Liberáli minú na program veľa energie a času, a potom im ho všetci otlčú o hlavu, pretože polku sľubov nesplnia. Ale povedzme si úprimne, ťažko presadiť registrované partnerstvá vo vláde s "kresťanmi". Tí uznávajú slobodu vierovyznania, ale sloboda človeka žiť s kým chce im je cudzia.

Sú teda sľuby ešte dôležité? Čo také ešte priemerný Slovák očakáva od politikov?

Každého človeka asi zaujíma vlastná peňaženka. Dane sa zvyšujú, lebo treba zaplátať dieru v rozpočte. Ľudí štve, že nás poslanec stojí mesačne tisíce a stáva sa, že nič nerobí. Ale to je len kvapka v mori. V prvom rade treba prestať nezmyselne míňať peniaze. Predražené a nezmyselné zákazky by mohlo odhaliť zverejňovanie zmlúv, tak ako to bolo pri sitkách alebo pri "daňovákoch". Alebo minister so zdravým rozumom, ktorý nie je napojený na chápadlá chobotnice.

Potom sú tu ďalšie vyhodené peniaze. Eurofondy sa často míňajú len preto, aby sa minuli. Veľa ľudí si stále myslí, že sú to peniaze zadarmo, že padli z neba. Na jednej strane na tieto projekty prispievame aj my. A na druhej, ako sa hovorí: "Nič nie je zadarmo".

Potom sú tu nezmyselné dotácie. Nejde o to, že tieto peniaze sa nám vrátia. Ide o to, že narúšame podnikateľské prostredie. Zvyšujeme nepriamo náklady firmám, ktoré pôsobia v okolí dotovaných podnikov, alebo sú ich konkurenciou.

Vysoké odvody zamestnávateľov sú veľkým problémom. Bránia totiž zvýšeniu zamestnanosti. Jedna cesta je zníženie sociálnych vymožeností. Ale to by sa musel meniť sociálny systém, čo nie je obľúbená činnosť politikov. Nejdem posudzovať, či niekto žije na úkor pracujúcich, či sa niekto priživuje na systéme. Verím, že nie každý môže pracovať, nie každý je zdravý. Aj dôchodcom doprajem vianočné dôchodky.

Problém vidím napríklad v tom, že niektorí ľudia by aj pracovali, ale sa im to jednoducho neoplatí. Keď sedia doma a dostanú toľko ako keby išli pracovať, boli sprostí. Tomuto problému by mohol pomôcť odvodový bonus. Lepšie riešenie nepoznám.

Ďalší veľký problém zamestnanosti je čierna práca. Niektorí podnikatelia platia obrovské dane a odvody, a niektorí fungujú len tak. Na stavbách pracuje veľa robotníkov na čierno. A je ich čoraz viac. Odstránením čiernej práce by sa mohli odvody znížiť. Znamenalo by to trochu "buzerácie" podnikateľov, ale určite by to prinieslo ovocie. Napríklad zvýšenie kontrol na stavbách.

Ďalšom cestou, nad ktorou je dobré sa zamyslieť je zníženie odvodov za cenu zvýšenia DPH. Podporili by sme zamestnanosť, ale zvýšilo by sa zdanenie spotreby. Tu je problémom hlavne zvýšenie cien potravín, keďže zrušenie rovnej dane nie je príliš šťastný krok. Aj keď uznávam, že daň na potraviny je dosť vysoká. Ale vidím, že aj keď ľudia plačú nad krízou, nákupné centrá sú plné a košíky naplnené kopcom (a to už nehovorím o troch satelitoch na dome "sociálne odkázaných). Áno, existuje skupina ľudí ktorá žije od výplaty do výplaty, ale to sa dá kompenzovať sociálnym systémom. A dovolím si povedať, že aj tu by mohol odvodový bonus pomôcť. Ak to prinesie zníženie príjmov, príjmy by sa nahradili zdanením spotreby.


Podporte na VYBRALI.SME

Keď sa Gorila trnkou zadrhne

V poslednej dobe som čítal dve veci, ktoré ma znepokojili. Jedna z nich je Gorila, ktorá opisuje ovládanie politikov finančnou skupinou. Druhou je najnovšia kniha Jozefa Banáša, ktorá tiež opisuje skorumpovaných politikov. Cítim bezmocnosť.

Stále viac sa hovorí o tom, čo všetci tušíme. Že túto krajinu ovládajú finančné skupiny, ktoré ťahajú za povrázky bábky politikov. Nikto im nič nemôže a priemerný človek sa môže cítiť bezmocne. Ovládajú médiá, ovládajú súdy. Všimli ste si to ticho? Novinári vedia o Gorile roky, ale ani sa nepokúšali na niečo prísť. Kde boli tí investigatívni novinári? Napriek tomu, že je Gorila prešpikovaná ľuďmi napojených na SDKÚ, KDH a Smer, na Sme po týždni vytiahnu bombastickú titulku s Mihálom, ktorý sa v spise ani nespomína. Pod lampou sa diskutuje o Václavovi Havlovi s Karelom Schwarzenbergom. Tohto človeka si vážim, aj Havla. Ale láska a pravda zvíťazia len vtedy, keď nebudeme zatvárať oči pred tým, čo sa nám nepáči. Čo tak pripraviť diskusiu s ľuďmi ako Rudolf Zajac? Ten bol ministrom zdravotníctva, o ktoré sa Penta tak zaujíma. Možno by povedal, ako to naozaj funguje. O Pravde a TA3 ani netreba hovoriť, tým Kaliňák už dávno volal, čo majú písať a čo nie.

Mám pocit, že je to jedna banda. Politici ktorí tu sú 20 rokov a ich sponzori. A mnohí z nich tu boli dávno pred tým. Len sa ich spisy záhadne stratili, prípadne si uvedomili veľmi rýchlo, že oni sú vlastne veľký demokrati. Chápadlá sú tak prepletené, že tieto staré strany majú navzájom na seba toľko špiny, že keby ju na seba začali vylievať, utopia sa v nej. A taký naivní zase nie sú. Naivitou sa vyznačujú hlavne ľudia okolo Matoviča a Sulíka, ktorí sú za to týmito politickými dôchodcami vysmievaní. Prečo?
Politické strany tu roky fungovali bok po boku, a každá si riešila svoje obchody. Upratovacie služby na ministerstvách a podobné predražené nákupy štátu v réžii modrých a červených. Potom príde nejaký naivný Galko, a začne sa im do toho montovať. Začnú sa zverejňovať zmluvy. To kde sme? To si nedáme.

Osobne si myslím, že pád vlády bola iba zámienka. Politický dinosauri sa potrebovali zbaviť ľudí, ktorí im kazia kšefty. Radičová, Galko, Sulík, Matovič, Dostál a ďalší. Stačila zámienka, že nám ide o blaho Európy, a inak sa nedá. Nie, inak sa nedalo, a skôr či neskôr by vyšla najavo špina. A nie, s týmito ľudmi sa nedalo dohodnúť, tak ako sa kedysi nedalo dohodnúť s Palkom, Minárikom a Mikloškom.

A nad tým všetkým bdie náš pán prezident. Čentéša nevymenuje ani náhodou. A náhoda nebola ani to, keď Trnku navrhol za GP poslanec za SDKÚ Janiš. Trnka vyhovuje Smeru aj SDKÚ, pretože akákoľvek snaha o odhalenie financovania týchto strán je bezzubý pokus vyriešiť túto záhadu.

Ľudia sú sklamaní. Zázrakom vyhrala pravica, nastala eufória. A o to väčšie nastalo sklamanie. Jediná možnosť sa črtá, vymeniť politických dinosaurov, aj keď tí nový sa netvária až tak presvedčivo.


---

Pokračovanie článku: Gorila žije!!