streda 27. júna 2012

Lekári a poisťovne

Nedávno som v správach zachytil vyhrážky lekárov (na čele s pánom Kollárom, slávnym to odborárom a teraz šéfom lekárskej komory), že ak Všeobecná zdravotná poisťovňa nezvýši platby lekárom, tak si pacienti budú musieť za ošetrenie platiť.

Dalo by sa to preložiť aj takto: Ak vláda nezvýši platby, tak budete platiť za vyšetrenie, ak ste poistencom VZP. Aby ste neplatili, stačí prestúpiť.

A zhodou okolností, jednu zo súkromných poisťovní vlastní jedna nemenovaná finančná skupina.

Dobre vymyslené. Som zvedavý, koľko klientov im pribudne.

utorok 26. júna 2012

Pán Mikloš sa ozval..

Už som o ňom dlho nepočul. Chvíľu som si myslel, že sa s kamarátom Mikulčíkom schovali niekde do podzemia (útulná vinárnička ako úkryt pred teplom). Ale namiesto popíjania červeného a debatovania o článkoch Economist píše blog. A ani tu už nie je tým, čo býval.

Nič nové som sa aj tak nedozvedel. Inú šancu nemáme, iná cesta nie je. Ako povedal pán Dz., Euroval musí prejsť, lebo on to tak chce. Neexistuje alternatíva. A tak zdvihli ruky aj tí, od ktorých som to nečakal (Od pána Kaníka som čakal viac. Bojuje za to, aby Fico neošklbal druhý pilier, ale podporuje, aby sme prispievali na dôchodky Grékom) .

Takže alternatíva. Čo sa týka Grécka, tam nám zase raz Gréci ukázali prostredník, a rozhodli sa, že radšej šetriť nebudú a nenechajú si diktovať. Veď čo nás do toho, čo spravia s našimi peniazmi, a čo nás je do toho, či nám ich vôbec vrátia. A podľa mňa nevrátia. Namiesto splácania dlhov budú robiť nové, kým to pár intelektuálov a byrokratov nepochopí. Ale to už bude neskoro.

Ale to nie je o Grécku, že? Tak o čom? Ideme zachraňovať španielske banky, o ktorých sme nikdy ani nepočuli. Lebo napožičiavali peniaze, zarábali na tom, a teraz keď im kšeft nevyšiel, tak to máme zaplatiť my? Pri takomto systéme by sa podnikalo dobre aj nám. Myslím, že ekonomika by rástla ako huby na Orave po jesenných dažďoch.

Vo svojom blogu vysvetluje, prečo je názor pána Šebeja na Euroval odlišný od zvyšku OKS. Rozdiel je v tom, že on číta okrem Týždňa aj Economist. Tak to ste ma pobavili. Pán je intelektuál, lebo číta Economist. Čítam občas aj ja, ale je to strašná nuda, keď niekto vie napísať fakt že "HDP stúplo o 2%" na tri strany. Navyše, niekedy mám pocit, že ten redaktor ani nevie, že existuje nejaké Slovensko. Možno je to len pocit, ale keď ich zaujíma aj iný svet, tak ide skôr o Irán alebo Afganistan. Ale dobre, človek získa prehľad o svete, beriem.

Problém je v tom, že politici žijú v inom svete. Na to, aby človek pochopil ekonomiku, nepotrebuje čítať Economist. Stačí makať, niečo vyrábať, prípadne zamestnávať ľudí, a platiť dane. Im skôr ide o to, aby ich mudrlanti a byrokrati tľapkali po pleci. Cítia sa medzi nimi dobre. V Bruseli sú všetci vysmiati, a tešia sa pri dobrom jedle a červenom víne (predsa sme prišli aj k tomu červenému) ako  to vyriešili. Podľa  I.M. je totiž ESM citujem: "minimálnym predpokladom toho, aby sa situácia vyriešila a zabránilo sa najhoršiemu". Znovu sa opakujem, že toto nie je riešením. Iba odkladaním skutočného riešenia. Iné ako to, že krajiny budú naozaj šetriť a spoliehať sa hlavne na seba neexistuje.

Ale on sa bude usmievať, ako to vyriešili. V Economist si prečíta ako dobre, vo svojej straničke si povedia ako dobre, a možno aj v Bruseli ho potľapkajú po pleci.

My zatiaľ budeme platiť vyššie dane, a pozerať sa, ako nám súdruhovia berú dôchodky. A Gréci a Španielski bankári sa budú usmievať, lebo na juhu svieti krásne slniečko.


Škola je odfajknutá, titul vo vrecku. Končí sa prča, Ďalej bude treba za všetko platiť dane. Za vodu za vzduch, za život. Na smrť si bude nutné našetriť, najlepšie v nejakej nezištnej až dopročinnej životnej poisťovni. 
 (Rumpli: V znamení hovna. Čítané dnes ráno vo vlaku, namiesto The Economist.)

Prečítajte si aj súvisiaci článok.




pondelok 11. júna 2012

Piate prikázanie: Nezabiješ!!!

Som pokrstený kresťan, ale do kostola nechodím. Prečo? Prvým dôvodom je šírenie nenávisti (homofóbie a podobne) a druhým je, že mi niektoré veci nedávajú logiku.

Uvediem príklad, a poprosím nejakého kňaza čo toto číta (ak taký existuje), nech mi prosím napíše vysvetlenie..

Už v detstve som čítal bibliu, a už v detstve som si kládol otázky, na ktoré mi nikto nevedel dať odpoveď. Odpoveďou bolo väčšinou, že sa nemám pýtať také hlúposti a že proste je to tak. Jedným z najväčších orieškov pre mňa bolo prikázanie: "Nezabiješ". Je to asi jeden z najhorších hriechov. Desať prikázaní dal Boh Mojžišovi na hory Sinaj, na kamenných tabuliach (doteraz si pamätám ako sme na hodine náboženstva kreslili horu, a kamenné tabule). A tam bolo vyryté aj toto prikázanie.

Ale na inom mieste v biblii nájdeme príklad, kedy sám Mojžiš zabíjal, na podnet samotného Boha (ak to správne chápem).

Tu je ten text, z knihy  Exodus. Hovorí, ako Izraelčania utekali pred Egypťanmi. Mojžiš roztvoril more, Izraelčania prešli, a Egypťanov more zalialo.

Citát:
26 A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!“ 27 I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. 28 Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. 29 Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr. 30 Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov a Izrael videl mŕtvych Egypťanov ležať na morskom pobreží. 31 Izrael teda videl veľký zázrak, ktorý Pán urobil na Egypťanoch. Ľud sa bál Pána a dôveroval Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.

Zabil Mojžiš Egypťanov alebo nie?  (Podobných príkladov je v biblii viac, napríklad príbeh o Sodome a Gomore.)

Ako to teda je? Ako je možné, že ten kto dostal prikázania od Boha, ich na jeho podnet porušuje?

Nechcem provokovať, ale naozaj to nechápem už od detstva, a rád by som bol, keby mi to niekto vysvetlil.


Za vysvetlenie vopred ďakujem.

utorok 5. júna 2012

Krátko o zlatých padákoch

Slovenská pošta a Cargo. Dve štátne firmy. Dve stratové firmy. Pod krídlami ministerstva dopravy, pošt a telekomunikácií. Čo majú však ešte spoločné? Ich manažéri dostávajú rozprávkové odstupné.

Šéfka pošty má dostať odstupné a mimoriadne odmeny 178 000€ (pre porovnanie, šéf Carga dostal 154000€). Bývalé vedenie ministerstva argumentuje, že ide o odmeny za dobre odvedenú prácu. Fíha, to máme paničke zatlieskať za to, že za svoj nemalý plat vôbec niečo robila? Veď za prácu dostáva odmenu vo forme mesačného platu. (Navyše tam sedela len niečo cez roka predsa, chvíľu trvá, kým sa človek "rozkuká". Mimochodom, výročné správy a uzávierky za posledné dva roky na stránke chýbajú. By ma celkom zaujímali).

Nezávidím im, len mi je skôr ľúto ostatných ľudí, ktorí v týchto firmách pracujú. Predstavujem si poštárku na Orave, ktorá v metrovom snehu roznáša niekde po kopcoch babkám dôchodky. Tak isto má zodpovednosť. Koľko listov musí rozniesť, aby zarobila toľko peňazí? A čo Cargo? Ako sa musia cítiť chlapi v montérkach, ktorí zašpinení od oleja po uši opravujú na slnku rušne? Toľko peňazí v živote ani nevideli.

Nemám nič proti odmenám. Ak niekto odvedie fantastický výkon a prispeje k zisku, dajme mu odmenu. Napríklad taký pán Lopatka upratal Sociálnu poisťovňu a ušetril kopu peňazí. Nakoniec, o jeho výsledkoch zväčší už len fakt, že ho nová vláda vo funkcii nechala. Ak sa nemýlim, nakoniec sa aj tak odmien vzdal. 

Ale platiť odmeny manažérom štátnych stratových firiem, ktoré dotujeme my, z našich daní? Áno, tie odmeny im platíme aj my. Pekne sa poskladáme paničke, zato že vôbec pracovala? Nezávidím im, lebo neviem čo robia, ani koľko úsilia ich stálo sa na takúto pozíciu dostať. (Fakt je, že ponuku na pracovnú pozíciu som ešte nevidel. Ale keby v nej ponúkali odmeny 100000 za rok, určite by som sa prihlásil). Ale myslím si, že je to prehnané

Asi by sa mali niektorí kompetentní konečne zamyslieť.


nedeľa 3. júna 2012

Dane, poplatky a peniaze na blbosti

Platím dane, platím odvody. Dane sú vraj nato, aby sme nimi financovali chod tohto štátu. To hovorí teória, realita je taká, že financujeme chod štátu a politikov (vrátane ich kamarátov a sponzorov), byrokratov a  ďalšie podobné skupinky. Peňazí nie je nikdy dosť a vždy je ľahšie vymyslieť nové dane, ako škrtať.

Samostatná kategória je míňanie peňazí na nezmysly. To sú rôzne pseudoprojekty financované štátom a EU. Do tejto kategórie patria napríklad preslávené sociálne podniky. Ale našlo by sa ich dosť, a takmer každý deň. Naposledy ma zaujal napríklad projekt dopravného servisu za 25 miliónov. Neviem načo, keď každé rádio má už dopravný servis, a dokonca existujú aj súkromné firmy, ktoré ho poskytujú. Podobný príklad je, keď štátna televízia ide nakrúcať reality show. Neviem načo.

Naposledy ma ale najviac zaujal super projekt Národnej banky Slovenska, ktorá si dala urobiť aplikáciu pre iPhone, na zobrazovanie kurzového lístka. Cena 6000€ by ešte bola v pohode, aj aplikácia je pekná, ale otázka znie skôr: načo? Na trhu je množstvo podobných aplikácií, a to už nehovorím o online aplikáciách na webe. A zadarmo. Táto je síce tiež zadarmo, ale vývoj sme zaplatili my.

Tento týždeň som sa zamyslel nad tým, koľko platíme za veci, ktoré financuje štát z našich daní. Alebo sa tak tvári. Uvediem zopár príkladov:
  • Menil som trvalý pobyt, za vystavenie nového OP som odovzdal kolky za 4,5€. Navyše sa tieto kolky stále nedajú kúpiť tam kde ich potrebujete, preto treba ísť na poštu, čo je ďalšia investícia (ako nepoužívate auto, tak minimálne časová).
    Takže polícia nie je financovaná z našich daní? (To už nehovorím koľko vyberú dopraváci na pokutách, keď sa postavia na miesto, kde sa dopravná nehoda stane raz za desať rokov, ale je veľká pravdepodobnosť, že pokuty sa budú rozdávať ľahko. Príkladom je tabula konce obce umiestnená dva kilometre za obcou, kde je rovná a široká cesta.)
  •  Cesty sú tiež financované z daní. Len neviem prečo som zaplatil 50€ za ročnú diaľničnú známku. Netýka sa to diaľnic? Tak potom prosím opraviť tie výtlky v Bratislave a okolí. Lebo cestárov som ta dávno nevidel, ale nové tlmiče ma stáli dosť. Ale netreba zabúdať na spotrebnú daň z palív, ktorú zaplatí každý šofér pri tankovaní.
    Napriek tomu, že ceny pohonných látok bez daní na Slovensku v porovnaní so štátmi Európskej únie patria medzi lacnejšie, v rebríčkoch cien s daňami sa umiestňujeme pravidelne v druhej polovici. Jedným z dôvodov, prečo je to tak, je výška spotrebnej
    dane v jednotlivých krajinách EU. Spotrebné dane na Slovensku sú jedny z najvyšších v únii. (zdroj: natankuj.sme.sk)
  •  To že študujem na súkromnej škole je môj problém. Ročne ma tento nápad stojí len na poplatkoch 2500€. Ale platenie školného schvaľujem. Prečo by sa ste sa vy mali skladať na moje štúdium? Horšie ale je, že z našich daní financujeme kopec štátnych škôl, ktoré produkujú rôzne profesie planiace úrady práce (ktoré nebudem menovať, lebo nechcem žiadnu profesiu uraziť). Navyše majú pre mňa ako daňového poplatníka nulový význam. A keď už zaplatíte nejakému právnikovi  vzdelanie, tak mu budete platiť znova. Prídete k notárovi a zaplatíte za opečiatkovanie papiera, ktorý mimochodom ten advokát ani nevidel. Prídem k zubárovi a nechám tam 70€. Ale veď dobre, môžeme byť radi, že nejakých zubárov ešte máme. Ale bol by som rád, keby si všetci politológovia, sociológovia, advokáti, ....., ekonómovia platili školu sami. Naopak môžeme byť radi za študentov pedagogických a zdravotníckych odborov.
Takto by sa dalo pokračovať donekonečna. Na jednej strane sa žmýkajú ľudia, a na druhej sa vyhadzuje. Na jednej strane sa štát tvári ako všetko financuje, ale vlastne to financujeme my. Aj tie istoty. 

sobota 2. júna 2012

Drahá SOZA, vypadla mi slza..

Opäť raz sociálna sieť pomohla naštvať ľudí. Nie že by ľudí nebolo naštvaných viac a už dávnejšie, ale čím nezmyselnejší a paradoxnejší je príklad, tým je účinok naštvatosti väčší.

Pred pár rokmi som napísal pesničku. Napísal som ich viac, ale táto jedna sa objavila na hudobnom nosiči. A keďže každý hudobný nosič ktorý sa v tejto krajine vydá musí mať také zázračné číselko, musí sa pesnička zaregistrovať na SOZA (čo je slovenský ochranný zväz autorský). Aj keď nepotrebujem byť chránený. Navyše, keby som niekedy niekde počul ako hrá moju pesničku niekto iný, tak by som sa potešil (čo sa raz aj stalo, a v jednej dedine miestna folklórna skupina hrala moju pieseň, a mysleli si že je ľudová. Takže SOZE asi neplatili nič). A potešil som sa tiež, keď som moju pesničku počul v rádiu. Moje meno a pieseň nieje dôležitá, lebo takých vzniklo milióny. Ale bolo to niečo ako ľudová pieseň (čo ste asi pochopili, keďže ju hrala folklórna skupina.). Textovo niečo podobné ako:


Tento text napísal pán K. Meno a priezvisko nieje dôležité, lebo toto nie je o pánovi K. Tiež sa podobá na ľudovú tvorbu. Nechcem povedať, že píšem texty ako pán K., skôr to, že ich neviem predať (a ani nechcem). Úspech totiž spočíva v tom, že napíšete text na pár riadkov, chytľavú melódiu, zoberiete peknú speváčku a tlačíte. Musíte ju pretlačiť do rádií, do telky, do novín.. Potom sa stane, že spomínanú pesničku úplne náhodou uvidíte v Modrom z neba (dokonca aj scenár upravia tak, aby sa tam akože hodila), píše sa o nej pol roka pred tým ako vôbec uzrie svetlo sveta a podobne.

Áno, umenie je predať, nie len vytvoriť. Nedávno som s pánom K. čítal rozhovor, ktorý neviem nájsť, tak budem parafrázovať. Kritizoval, že texty piesní už nemajú takú úroveň ako kedysi, a že kedysi písali texty profesionálny textári. Nechcem porovnávať úroveň textov, nech si každý počúva čo chce (aj keď niektoré texty slovenských skupín ma až vytáčajú). Ale chápem nostalgiu autora. Boli to pekné časy, keď spoza každého rohu na vás vyskočil Elán, Team a Beáta Dubasová. Boli to krásne, uhladené texty, schválené na vyšších miestach. A boli písané profesionálmi. Hŕstka interpretov na výslní, a hŕstka vyvolených autorov. To bol život. Autor bol spokojný, SOZA bola spokojná, aj papaláši boli spokojní. Aký krásny bol vtedy svet.

Ale doba sa mení. Dnes si napíše kto chce čo chce, a ešte to aj zavesí na web. Bez súhlasu.

Napriek tomu, že som zaregistroval pieseň na SOZA (lebo som musel), nikdy ma nikto nekontaktoval. Pieseň sa hrala v rádiách, a nedostal som za to nič. Vôbec mi to nevadí. Ale neviem, koho potom vlastne ten zväz ochraňuje.

Myslím, že tých, čo sa hudbou živia (ľudí ako je pán K). A hlavne samých seba, aby odôvodnili svoju existenciu.  Lebo doba je ťažká, a už to nie je to, čo to bývalo.

Navrhujem prijať zákon na ochranu poslucháčov, ktorý by fungoval nejak takto: vždy keď bude občan počuť na verejnosti nedobrovoľne pieseň registrovanú v SOZA, zaplatí mu táto organizácia istú sumu. Za to že musíme počúvať v nákupných centrách a všade kam sa pohnem pesničky podobné tej hore. Že musia deti na Mikuláša recitovať básničky a spievať pesničky od ujov, ktorí čakajú, že za to niečo dostanú.

Súhlasím s tým, že aj autori musia z niečoho žiť. Keď sa niekto živý písaním hudby, musí mať z tej hudby príjem. Ja by som to riešil ale vzťahom medzi interpretom (alebo jeho manažmentom) a autorom. Nech si sami dohodnú podmienky. Napíšte mi text za toľko a toľko, prípadne dostanete províziu zo zisku toľko a toľko. Načo do toho ťahať široký okruch ľudí a načo tých ľudí buzerovať. Lebo to nie je o ničom inom.

A na záver pieseň pre organizáciu, ktorá dáva tak veľa tejto krajine (nájdete v nej aj pána K.)


Dodatok: Poplatok za zverejnené videá (vrátane hudby a textov) mi nezabudnite poslať vo forme faktúry.

Podporte prosím na VYBRALI.SME