Som za slobodu názoru, a ak je niekto presvedčený že socializmus je cestou ku svetlým zajtrajškom, má na to právo. No v poslednej dobe sú pre mňa socialisti stelesnením absolútnej namyslenosti a arogancie. Je vrchol drzosti, keď sa nám mladý komunista, ktorý si vybudoval kariéru zdvíhaním ruky na straníckych schôdzach, smeje do tváre a klame do očí. Je vrchol drzosti, keď sa pri tom tvári ako majster zemegule. Doteraz som si myslel, že majstrom v arogancii a namyslenosti je pán Paška, ale ako vidím, sociálna demokracia prežije, lebo má nasledovateľov.
V čom pramení tá arogancia? Nepochybne v tom, že za nimi stojí pol národa, a de facto si môžu robiť čo chcú. Veď čo na tom, keď pár ľudí pení pri pohľade na mladého komunistu, ako sa nám vyškiera do ksichtu? Súdruh predseda pobehá pár dedín na Orave, porozpráva babkám o raji na zemi a všetko bude v poriadku. Čo na tom, že minister financií argumentuje grafom, za ktorý by študenta ekonómie vyhodili zo skúšky? Normálny človek by sa prepadol od hanby, ale on sa nám smeje do tváre. Len socialista môže s kamennou tvárou tvrdiť, že ak zdaní banky alebo zdaní vklady v bankách, tak sa to nedotkne ľudí. Všetko čo sa deje v tomto štáte sa dotkne ľudí. Lebo v tomto štáte žijú ľudia (nie opice). A príde čas, keď to aj tie babky na Orave pochopia.
Ale pokiaľ si myslíme, že žijeme v divnej krajine, je to omyl. Socialisti sú kreatívny všade. Hneď ako francúzsky Peugeot oznámil prepúšťanie, prezident Holland označil takýto plán za neprípustný.
Chápem potrebu socialistov zachraňovať pracovné miesta, ale idú na to zo zlej strany. Úplne absurdné je hovoriť súkromnej spoločnosti, čo má robiť a čo je neprijateľné. Ale ešte absurdnejšie sú kroky, ktoré chcú socialisti podniknúť. Namiesto toho aby znížili odvody, ktoré sú vysoké a podstatne zvyšujú výrobné náklady a tým aj konkurencieschopnosť automobiliek, navrhujú zvýšiť dotáciu na kúpu áut. To znamená rozdávať zo spoločných peňazí a podporovať istú skupinu ľudí. To je typické riešenie socialistov. Oddialiť skutočné riešenie a hlavne ukázať, že niečo robíme. Pre ľud, pre pracujúceho človeka. (Výborne o tom píše Martin Jesný)
Takže, môj pocit zo socialistov je arogantné správanie a neodborné riešenia zabalené do fráz, ktoré bežný človek vníma ako spásu. A keď sa pozrieme na ľavé spektrum, čo tam vidíme? Politológovia, publicisti, sociológovia, filozof, podpredseda UV KSS (to ešte existuje?), .. A potom ľudia, ktorí sa identifikujú ako: človek, člen SZM, aktivista. Nemám nič proti nim osobne, ale väčšinou ide o ľudí, ktorí si kariéru vybudovali zdvíhaním rúk na schôdzach alebo písaním a filozofovaním o krajších zajtrajškoch. Zaujímalo by ma, kto niektorých z týchto ľudí platí, a z čoho žijú. Až na jedného podnikateľa tam je problém nájsť ľudí, čo skutočne niečo produkujú (podobnosť s Ficom náhodná). Žiadny lekár, informatik, chemik, živnostník, dokonca ani robotník alebo farmár. Ľudia, ktorí by najradšej rozdávali, ale nepovedia z čoho. Lebo im štát nezoberie polovicu z toho čo vyprodukujú (ak vôbec niečo vyprodukujú).