Pán Mikloš sa ozval..

Už som o ňom dlho nepočul. Chvíľu som si myslel, že sa s kamarátom Mikulčíkom schovali niekde do podzemia (útulná vinárnička ako úkryt pred teplom). Ale namiesto popíjania červeného a debatovania o článkoch Economist píše blog. A ani tu už nie je tým, čo býval.

Nič nové som sa aj tak nedozvedel. Inú šancu nemáme, iná cesta nie je. Ako povedal pán Dz., Euroval musí prejsť, lebo on to tak chce. Neexistuje alternatíva. A tak zdvihli ruky aj tí, od ktorých som to nečakal (Od pána Kaníka som čakal viac. Bojuje za to, aby Fico neošklbal druhý pilier, ale podporuje, aby sme prispievali na dôchodky Grékom) .

Takže alternatíva. Čo sa týka Grécka, tam nám zase raz Gréci ukázali prostredník, a rozhodli sa, že radšej šetriť nebudú a nenechajú si diktovať. Veď čo nás do toho, čo spravia s našimi peniazmi, a čo nás je do toho, či nám ich vôbec vrátia. A podľa mňa nevrátia. Namiesto splácania dlhov budú robiť nové, kým to pár intelektuálov a byrokratov nepochopí. Ale to už bude neskoro.

Ale to nie je o Grécku, že? Tak o čom? Ideme zachraňovať španielske banky, o ktorých sme nikdy ani nepočuli. Lebo napožičiavali peniaze, zarábali na tom, a teraz keď im kšeft nevyšiel, tak to máme zaplatiť my? Pri takomto systéme by sa podnikalo dobre aj nám. Myslím, že ekonomika by rástla ako huby na Orave po jesenných dažďoch.

Vo svojom blogu vysvetluje, prečo je názor pána Šebeja na Euroval odlišný od zvyšku OKS. Rozdiel je v tom, že on číta okrem Týždňa aj Economist. Tak to ste ma pobavili. Pán je intelektuál, lebo číta Economist. Čítam občas aj ja, ale je to strašná nuda, keď niekto vie napísať fakt že "HDP stúplo o 2%" na tri strany. Navyše, niekedy mám pocit, že ten redaktor ani nevie, že existuje nejaké Slovensko. Možno je to len pocit, ale keď ich zaujíma aj iný svet, tak ide skôr o Irán alebo Afganistan. Ale dobre, človek získa prehľad o svete, beriem.

Problém je v tom, že politici žijú v inom svete. Na to, aby človek pochopil ekonomiku, nepotrebuje čítať Economist. Stačí makať, niečo vyrábať, prípadne zamestnávať ľudí, a platiť dane. Im skôr ide o to, aby ich mudrlanti a byrokrati tľapkali po pleci. Cítia sa medzi nimi dobre. V Bruseli sú všetci vysmiati, a tešia sa pri dobrom jedle a červenom víne (predsa sme prišli aj k tomu červenému) ako  to vyriešili. Podľa  I.M. je totiž ESM citujem: "minimálnym predpokladom toho, aby sa situácia vyriešila a zabránilo sa najhoršiemu". Znovu sa opakujem, že toto nie je riešením. Iba odkladaním skutočného riešenia. Iné ako to, že krajiny budú naozaj šetriť a spoliehať sa hlavne na seba neexistuje.

Ale on sa bude usmievať, ako to vyriešili. V Economist si prečíta ako dobre, vo svojej straničke si povedia ako dobre, a možno aj v Bruseli ho potľapkajú po pleci.

My zatiaľ budeme platiť vyššie dane, a pozerať sa, ako nám súdruhovia berú dôchodky. A Gréci a Španielski bankári sa budú usmievať, lebo na juhu svieti krásne slniečko.

Škola je odfajknutá, titul vo vrecku. Končí sa prča, Ďalej bude treba za všetko platiť dane. Za vodu za vzduch, za život. Na smrť si bude nutné našetriť, najlepšie v nejakej nezištnej až dopročinnej životnej poisťovni. 
 (Rumpli: V znamení hovna. Čítané dnes ráno vo vlaku, namiesto The Economist.)

Prečítajte si aj súvisiaci článok.