streda 11. decembra 2013

Pán Fico máte schizofréniu?

Pán Fico sa rozhodol že v komunistickej propagande nebude zostávať za svojimi vzormi, a navštívil školy. Tí ho síce nevítali v pionierskych šatkách za sprievodu piesne práce, ale divadielko to bolo pekné.. Ale poďme k veci..

Priznáva, že máme veľký problém s nezamestnanosťou mladých.
Budúcnosť vidí aj v IT. „My už nechceme montážne dielne, kde ľudia zarábajú 500 eur mesačne.“

Pán premiér, neviem či žijem v inej krajine akej vy premiérujete, ale skôr sa mi zdá, že máte schizofréniu. Viete, to je rozdvojená osobnosť. Jedna vaša polovica nechce montážne dielne, ale tá druhá poskytuje daňové úľavy pre VYBRANÉ firmy. Medzi ktorými  je aj jedna z najväčších montážnych dielní na Slovensku, kde by ľudia skákali od radosti, keby zarobili 500€. Tá napriek štedrým dotáciám v lete znižovala počet pracovníkov. O vašom rozdávaní pre "svojich" ani nebudem hovoriť.

Čo sa týka IT a mladých ľudí, tak práve týmto ľuďom hádžete polená pod nohy, a robíte všetko pre to, aby zo Slovenska odišli. Namiesto toho, aby ste mladým startupom vytvorili vhodné podmienky pre rast, robíte všetko pre to, aby podnikanie vzdali. Napríklad daňové licencie poškodia najmä mladé  začínajúce IT firmy. Takéto firmy majú čo robiť, aby po rokoch práce vôbec vytvorili zisk.  Platiť licencie je pre ne likvidačné. Ale o tom vy viete málo, keďže ste nikdy v takejto firme nerobili.

Smutné je, že takýto ľudia vám odídu. Montážnu halu ťažko presťahujete, ale šikovný mladý ítečkár si zbalí svoj notebook za 5 minút. A v dnešnom globalizovanom svete nie je problém robiť IT vo virtuálnom svete, kde hranice neexistujú. Takže áno, mladí IT špecialisti budú zarábať viac ako 500€, ale je otázne, či budú platiť dane do rúk vám.. Keď vidia ako s nimi hospodárite.. 

Čo sa týka väčších firiem, iba dve veci. Po prvé, nevšimol som si, že by dostala daňové úľavy IT firma, aj keď ich tu máme niekoľko, ktoré nám robia dobré meno vo svete. Zatial čo rozdávate "svojim", ľuďom ktorí robia poctivo svoj biznis zvyšujete dane.
Po druhé, to, ako narástla korupcia za vašej vlády, to tu nebolo ani za Mečiara. Ľuďom z IT je nevoľno, keď sa majú zúčastňovať štátnych tendrov, kde sa vyvolení už ani nehanbia nastovovať ruku a pýtať si provízie. Vymýšľajú sa stále nové projekty za milióny, len aby sa mohlo tendrovať. Ľuďom je na nič, že si trvalý pobyt vybavia cez internet, keď to robia raz za 10 rokov. Skôr by ich zaujímalo, prečo máme také vysoké ceny benzínu, ktorý tankujú týždenne.

Ale vráťme sa k mladým ľuďom. Čo ste urobili pre to, aby sme mali na Slovensku viac IT špecialistov? Naše školstvo je v zúfalom stave, napriek tomu riešite kozmetické úpravy, kde sa rieši, koľko detí bude v triede. Či o jedného viac alebo menej, situáciu to príliš nezmení. Žiaci sa biflia nepodstatné veci, namiesto toho, aby vedeli rozmýšlať. Vedia kedy sa narodil Hviezdoslav, ale neviedia, koľko preplatia, ak si zoberú úver. A potom sa čudujeme, že si tu nebankovky robia čo chcú. Ak vidíte budúcnosť v IT, treba vychovávať žiakov, ktorí vedia logicky rozmýšľať.

Načo sú hodiny informatiky, kde vedia deti viac, ako učiteľka? Načo treba učiť deti ovládať počítač, keď si trojročné dieťa dokáže nájsť rozprávku na Youtube? Načo je informatika, kde sa deti iba hrajú, alebo chatujú? S deťmi treba pracovať, a to sa nedá iba tak, že úradníci nadiktujú, čo sa má učiť, a z čoho. Treba dať učiteľom viac slobody, aby mohli tvoriť. Treba dať školám viac slobody, aby sa mohli špecializovať. A treba liberalizovať trh učebníc, aby si učitelia a rodičia vybrali sami. A garantujem vám, že nebude problém s nedostatkom učebníc.

Takže pán premiér.. Prestante sa hrať na schizofrenika a prestaňte skúšať hrať na dve strany. My sme vás už prekukli. Vaše činy sa totiž bijú s vašimi slovami. Rečníte o podpore mladých IT špecialistov, ale na druhej strane im hádžete polená pod nohy.

 PS: Držím vám palce na ceste k prezidentskému kreslu. Podľa mňa tam budete tejto krajine škodiť menej, ako v kresle premiéra.

Podporte prosím článok na VYBRALI.SME

piatok 25. októbra 2013

Je Róbert Fico myslením komunista?


To že tento populárny politik začal budovať kariéru za socializmu je známe. Tiež je známy jeho výrok, že si november 89 ani nevšimol. Jeho predstava štátu, ktorý riadi a plánuje všetko, je jasná. Pár príkladov jeho komunistického myslenia:
  • Rád by určoval, o koľko majú firmy zdvihnúť platy, bez ohľadu na to, či na to majú a či nebudú vďaka tomu prepúšťať. Zabudol, že plánované hospodárstvo máme za sebou, a na Slovensku máme (zatiaľ) slobodu podnikania.
  • Rád by určoval ceny plynu a ďalších komodít, aj za cenu, že ich štát predáva lacnejšie ako kupuje. Rozdiel (čiže stratu) ale zaplatí z vreciek nás všetkých. Mimochodom, daň na potraviny zostala stále rovnaká, napriek jeho silným rečiam. Keď už sme pri cenách.
  • Rád by zakazoval zisk, a rušil súkromné firmy – poisťovne. To, že firmy ako Penta dostanú milióny skoro za nič je v pohode, hlavne že nebudú zarábať na chudákoch ficovoličoch.
Toto všetko je ale iba politický marketing, v ktorom je pán Fico majster, a mohol by ho prednášať na školách. Podstata je ukázať na zlých podnikateľov a firmy, ktorí ubližujú chudákom jednoduchým ľuďom. Fico dobre vie, že ho nevolia firmy, ale jednoduchý ľudia. Divadielko pre voličov, ktorý sa nechajú kúpiť za vianočný príspevok a detaily ich nezaujímajú.

Možno má pán Fico sociálne cítenie a dušou je komunista. Ale.. Je držaný za určitú časť tela svojimi sponzormi. Je totiž ťažké znížiť dlh nemocníc, keď tam spriaznené firmy dodali predražené služby (napríklad upratovanie). Je ťažké spájať úrady a šetriť na štátnej správe, keď tam má dosadených svojich ľudí, ktorý mu budú za teplé miestečko zobať z ruky (a pred voľbami lepiť plagáty). To je lepšie analýzu radšej stratiť. Sponzori a krátkozrakí voliči - to je to, čo mu nedovolí znižovať dlh. A tak hľadá škrty v nezmyselných a krátkozrakých opatreniach, ako je zdanenie stratových podnikov. Na jednej strane hľadá riešenia ktoré sa nedotknú jeho voličov (vianočné dôchodky sú posvätné), na druhej strane hádže polená pod nohy ľudom, ktorý ešte v tejto krajine niečo produkujú a vytvárajú pracovné miesta (čo pán premiér nikdy nepochopí, lebo nikdy nerobil vo firme).

Ťažko povedať, či je komunistické myslenie pána Fica iba marketingový ťah, alebo je naozaj srdcom komunista. Našej krajine to ale určite neprospieva.




Obrázok: Pavel Jakubec (HNonline)


nedeľa 28. júla 2013

Pár rád o hypotéke

Ponúkam aj vám pár tipov na zamyslenie, ako ušetriť pri hypotéke. A na koniec výpočet, ako funguje splácenie úveru..

1) Úver vs. Sporenie

Pripadám si ako idiot, keď mám v banke hypotéku, a oni sa ma v tej istej banke opýtajú, či si nechcem sporiť so super výhodným úrokom 1,5%. Pritom platím na hypotéke úrok 4%. Ale skúšajú to na mňa..

Rada: zrušte všetky sporenia, a z nasporených peňazí splaťte hypotéku.

Ja som napríklad uzavrel sporenie s poistením, ale peniaze som mohol vybrať až po desiatich rokoch. Niekedy sa vám oplatí zrušiť sporenie, aj keď zaplatíte pokutu, a vložiť peniaze do hypotéky. V konečnom dôsledku ušetríte.

2) Splaťte hypotéku čo najskôr

Banka vás bude nahovárať, aby ste si znížili splátky, a užívali si peniaze. Blbosť. Nastavte si splátku čo najvyššie, podľa svojich možností. Čím skôr úver splatíte, tým menej zaplatíte banke za to, že vám požičala.

Odporúčam vybrať takú hypotéku, kde môžete splatiť kedykoľvek akúkoľvek čiastku. Moja banka mi túto možnosť ponúka, ale za cenu poplatku a zvýšenia úroku.

3) Nebojte sa nahradiť úver novým

Úver je možné splatiť aj skôr, musíte však zaplatiť pokutu, napríklad 5% z nesplatenej časti. Ak si to však spočítate, môže byť táto suma nižšia ako suma, o ktorú preplatíte úver oproti inej ponuke.

4) Poplatky

Pri hypotéke okrem úroku môžete platiť aj poplatky o ktoré sa náklady na úver sa navýšia (uvádza sa to ako RPMN- ročná percentuálna miera nákladov). Najčastejšie poplatky sú poplatok za sprostredkovanie a poplatok za vedenie účtu. Aj keď sa zdá, že ide o drobné, za roky trvania hypotéky sa to slušne nazbiera. Dnes sú v ponuke už hypotéky, bez spomínaných dvoch poplatkov

Výpočet hypotéky


Ako sa počítajú splátky, istina, a úrok? Splátka je to, čo každý mesiac zaplatíte banke. Z toho si banka odpočíta úrok, a zvyšok je istina. Teda suma, ktorá sa odráta od výšky dlhu. Úrok sa teda postupne znižuje a istina zvyšuje.

Ak si zoberiem hypotéku s úrokom 3% p.a. na 20 rokov, mesačná splátka bude 55,46 EUR. Skratka „p.a“ znamená „za rok“, to znamená, že pri mesačných splátkach je sumu potrebné vydeliť 12.

Pri prvej splátke bude teda úrok (suma zaplatená banke):
10000€x0,03/12=25€

Banke teda zaplatíte prvý mesiac úrok 25€.

Istina je suma, ktorá zostane, ak od mesačnej splátky odpočítate úrok. Teda:

55,46€-25€=30,46€

Vaša dlžná suma sa teda zníži o 30,46€ a bude

10000€-30,46€=9969,54€

V tomto momente banke dlžíte “už len” 9969,54€, a teda aj úrok bude nižší:

9969,54€x0,03/12=24,92€

Takto by ste mohli pokračovať. Odporúčam urobiť si tabuľku v exceli. Potom si môžete urobiť model na ktorom vidíte vývoj dlhu. Môžete si napríklad zobraziť, o koľko menej preplatíte, ak na konci roka vložíte navyše určitú sumu.

Model uvedeného príkladu môžete vidieť tu.

Je tam aj graf na ktorom vidíte, ako postupne klesá úrok, a rastie istina. Vidíte napríklad, že ak si zoberiete takýto úver, zaplatíte banke na úrokoch spolu 3310€. Môžete experimentovať, a spočítať, koľko ušetríte, ak skrátite dĺžku splácania a zvýšite splátky.



streda 27. marca 2013

Pár viet o olympiáde u nás

Tak to vyzerá, že sa vláda rozhodla rozbehnúť projekt olympiády na Slovensku. Ako sme si už zvykli, keď sa Róbert Fico rozhodne že niečo uskutoční, ani všetci ekonómovia sveta mu nevyvrátia jeho rozhodnutie (k podobným projektom patria sociálne podniky, alebo širokorozchodná železnica).

Ja v tejto snahe socialistov vidím najmä dva dôvody, prečo olympiádu presadzujú:

1) J&Tatry - ak sa aj olympiáda nepodarí, pre isté skupiny to bude výborná reklamná kampaň na podporu turizmu v Tatrách. Keď už rozvŕtali celý Chopok, tak to treba nejak využiť. V lete som tam bol, stavebné práce v plnom prúde. Cesta vybudovaná až na vrchol, a bager súperiaci s kosodrevinou.

2) Propagácia - málokto verí, že sa olympiáda u nás naozaj uskutoční. Ale kým sa o tom rozhodne, nalejú sa milióny do kampane. Fico ako úspešný marketingový produkt Flašíka a jemu podobných sa má komu revanšovať.

Takže, ako to už chodí na Slovensku: nejde o rozvoj športu, ani o rozvoj turizmu. To sú len vedľajšie efekty stratégie, ktorú vymyslel niekto vlastnou hlavou.

piatok 18. januára 2013

Byt či nebyt (o bývaní)


Tak sme sa dozvedeli, ze 56,4% mladých ľudí do 34 rokov býva s rodičmi. Vysoké číslo, ktoré ma však až tak veľmi neprekvapilo. V dnešnej dobe zažíva aj človek s praxou problém s robotou, situácia mladých ľudí je často beznádejná. Kto si dovolí zobrať dlh na 30 rokov? 
Jedným z problémov sú vysoké úroky v bankách. Aj keď z nich nie som nadšený, nejdem ich rozoberať, keďže máme voľný trh, konkurenčné prostredie a nikto ma nenúti brať si úver. Zhrniem to iba do pocitu, že banka zneužíva moje postavenie a slušne na mne zarába, bez toho aby pre mňa niečo robila. Môj problém. Riešením je splatiť hypotéku čo najrýchlejšie a neživiť bankárov.

Pomohlo by, keby nám štát nezobral polovicu príjmu. Ale nie.. Múdre socialistické hlavy sa spojili, a vymysleli plán. Budú dotovať bývanie pre mladých. Ale aby to bolo ešte dokonalejšie, dotácie a zvýhodnené úvery na výstavbu začnú poskytovať aj súkromným firmám. Pri týchto plánoch ma mrazí. Je jasné, že byty budú stavať spriaznené firmy politikov. V tomto štáte sa už udiali aj väčšie zlodejiny a nič sa nedeje.­­
Problém je v tom, že toto riešenie je úplne nesystémové a nespravodlivé. Nesystémové preto, lebo napríklad kazí konkurenčné prostredie a trh s nehnuteľnosťami. Nespravodlivé preto, lebo niektorí dostanú príspevok na bývanie, a my ostatní sa im na to poskladáme. My, čo máme na krku hypotéky na 30 rokov. No dík.

Pán Fico aj všetci socialisti. Vy viete, že nie som vaša cieľová skupina, preto na mňa kašlete. Ale aj tak vám to poviem. Kašlem vám na vaše plány o svetlých zajtrajškoch. Nepotrebujem aby ste mi poskytovali bývanie. Stačí ak mi dáte pokoj, a zoberiete mi čo najmenej z toho, čo zarobím. 

Doplnok: Podobných „akože riešení“ by som vedel nájsť kopec, ale to sú už iné témy. Napríklad potraviny. Socialisti idú bojovať proti reťazcom a radi by diktovali, čo má koľko stáť. Namiesto toho, aby zlepšili podnikateľské prostredie výrobcom (a tým aj podporili produkciu slovenských potravín). A čo marketingový cukríček ficovoličov s názvom „daň na potraviny“? Ten podľa mňa príde pred voľbami. Daň sa zníži, príjmy štátu klesnú a cena potravín klesne minimálne. 

štvrtok 27. decembra 2012

Základný príjem – spravodlivý sociálny štát


Ponúkať istoty ľuďom je pekné. Ale ponúkať sociálne istoty istej skupine a inej zhoršovať životné podmienky (napríklad skupine pracujúcich)  je prinajmenšom nespravodlivé. Je pravda, že žijeme vo vyspelej spoločnosti a v slušnom štáte (aj keď napríklad stav súdnictva hovorí o inom). Preto by nemal nikto v tomto štáte hladovať a spať na ulici. 

Sociálny štát ale niečo stojí. Tým, že je komplikovaný a neprehľadný, generuje príliš veľa byrokracie a tým aj úradníkov. Vytvára rôzne diery, ktorými peniaze unikajú, a nedostanú sa k tým, ktorí ich potrebujú. O tom, že v tomto štáte sú ľudia, ktorí potrebujú pomoc a mali by ju dostať nie je pochýb.
Keď už štát musí rozdávať, mal by rozdávať spravodlivo. To znamená všetkým. Každý dospelý obyvateľ by dostal od štátu základný príjem v rovnakej výške. Či už pracuje, alebo nie.

Ako by to vyzeralo, načrtnem v bodoch:
  • Nezamestnaný by dostávali základný príjem, ktorý by zabezpečil aby nehladovali a mali kde bývať (plus ďalšie príspevky, napríklad ZŤP)
  • Pracujúcim by sa zvýšil čistý príjem, čím by sa zvýšila aj ochota pracovať (hlave pri horšie platených miestach). Tým by sa podporil aj vznik pracovných miest. Časť tohto príjmu by sa vrátila vo forme daní.
  • Študenti by mohli časť prostriedkov použiť na životné potreby, čo by pomohlo rodinným rozpočtom. (V budúcnosti by časť príjmu mohli použiť na platenie aspoň symbolického školného. To by pomohlo priniesť do školstva trhové podmienky, a prestali by sme všetci platiť školy, ktoré nie sú dobré a efektívne).
Systém by bol jednoduchý a spravodlivý. Znížila by sa byrokracia a možno raz aj počet úradníkov. Tí čo sa snažia pracovať by neboli v nevýhode (hlavne keď sa im niekedy jednoducho pracovať ani "neoplatí"). Pri pracujúcich by mohol základný príjem s rastúcim príjmom klesať, to by však systém skomplikovalo a bol by spravodlivý menej. Lepšie zarábajúci človek aj tak zaplatí na daniach a odvodoch násobne viac, ako by bol základný príjem. 

Základný príjem by najviac pomohol nízkopríjmovým skupinám ľudí, ktorí sa snažia pracovať. O to v sociálnom štáte ide, nie?


Dodatok (30.12.2012):  Princíp v tomto článku je popísaný veľmi jednoducho a ono by to také jednoduché v praxi nebolo. Chcelo by to oveľa komplikovanejšie zmeny, najmä na strane výdavkov. 
Som zástanca čo najštíhlejšieho štátu a teda čo najmenšieho prerozdeľovania. Toto je skôr úvaha, ako by mal fungovať sociálny štát, keď už má byť sociálny (Lebo to tak chce väčšina, ktorú sme zatiaľ nepresvedčili o opaku).
Hlavným problémom takéhoto prístupu je jeho cena. Ak by základný príjem dostával každý ekonomicky aktívny obyvateľ, jednalo by sa o čiastku okolo pol miliardy eur mesačne. 
Veľkým problémom v súčasnom systéme je čierna práca a zneužívanie systému.


   Ekonomicky aktívne obyvateľstvo:           2 702 281             
   Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie: 376 638
  (November 2012 – zdroj UPSVaR)

Dodatok 18.1.2013: Musím sa priznať, že som bol zástancom "odvodového bonusu". Ten vychádza práve zo základného príjmu. Po úvahách pri písaní tohto blogu začínam byť voči tomuto nápadu skeptický, najmä z dôvodu nákladov. Začínam sa prikláňať k názorom, že by bol tento systém príliš veľký socializmus, a stálo by nás to príliš veľa.



Podpora vzniku pracovných miest spravodlivo

Robiť niečo pre ľudí v tejto krajine je pekné. Jedna vec je robiť niečo naoko, a iná meniť veci (a hlavne životy ľudí) k lepšiemu.

Jedným z hlavných problémov na Slovensku je nezamestnanosť. Ak neberieme do úvahy tisíce úradníkov, ktorí napriek sľubom politikov pribúdajú, tak pracovné miesta vytvárajú firmy. Na to, aby ich vytvorili, musia efektívne fungovať. K tomu im môžu pomôcť férové podmienky na trhu. Dotovanie vybraných podnikov je neférové voči ostatným podnikateľským subjektom. Jeden podnik dostane štedré dotácie na udržanie pracovných miest, a iný musí platiť vyššie dane. Je to nespravodlivé. Štát by mal vytvárať vhodné (a férové) podnikateľské prostredie, aby vznikali pracovné miesta. Dotovanie vybraných podnikov toto prostredie kazí. Čo s tým?

 Keď už sa štát rozhodne dotovať pracovné miesta, mal by to robiť spravodlivo. A to tak, že príspevok na pracovné miesto dostane KAŽDÝ subjekt, ktorý nové pracovné miesto vytvorí. Logiku by to mohlo mať. Štátu by sa tieto peniaze “vrátili” vo forme daní a odvodov.

Záujem firiem by tu určite bol, a náklady na jedno pracovné miesto by mohli byť oveľa nižšie, ako pri dotovaní “štátom vybraných” firiem. Problémom je skôr to, ako vytvoriť efektívny a transparentný systém. Postup by mohol byť jednoduchý:
  1. Vytvoriť systém na sledovanie zmien počtu pracovných miest (napríklad prepojením na databázu Sociálnej poisťovne)
  2.  Stanoviť výšku dotácie na jedno vytvorené pracovné miesto
  3.  Poskytnutie firmám dotácie vo forme daňových úľav 

Takýmto spôsobom by mohol štát (keď už chce) efektívne prispievať k tvorbe pracovných miest, a motivovať podniky, aby miesta vytvárali. Okrem toho, že by štát ušetril na výdavkovej strane rozpočtu, prostriedky by sa vrátili v rôznych formách:
  • Daň z príjmu 
  • Daň z pridanej hodnoty (keďže predpokladáme, že človek väčšinu svojho príjmu minie) 
  • Platba odvodov
Takto by sa dali dotovať pracovné miesta efektívne a hlavne spravodlivo. Namiesto posielania miliónov vybraným firmám v čase, keď sa ostatným viditeľne zhoršuje podnikateľské prostredie. Namiesto vyplácania sociálnych dávok ľuďom, ktorí nemajú možnosť pracovať. Stále si myslím, že štát by nemal vytvárať pracovné miesta, ale vytvárať vhodné prostredie aby vznikali. Ale keď už majú niektorí politici takúto potrebu, mohli by to robiť transparentne a spravodlivo. Ak im teda ide o pracovné miesta.

pondelok 17. decembra 2012

Pán premiér, geniálny plán

Klobúk dole pred Róbertom Ficom. Podľa mňa je zlý premiér, ale musím uznať, že politik je vynikajúci. A iní sa od neho môžu učiť. Ale tiež si myslím, že to sa nedá naučiť, musíte to v seba mať (alebo nemať, napríklad chrbtovú kosť).

Genialita R.F. spočíva v tom, že nech spraví čokoľvek, ľudia majú pocit, že to robí pre nich. Všetko pre obyčajných ľudí. A to, že trafil dobrú cieľovú skupinu, potvrdzujú voľby. Ľudia, ktorí majú pocit, že by sa mal štát o nich postarať a zabezpečiť im istoty. Ľudia ktorí sa chcú mať dobre a je im jedno, čo to bude stáť. Ľudia ktorým nevadí zadlžovanie, rozkrádanie a rozhadzovanie peňazí, lebo si myslia, že to zaplatí štát, a nie oni.

Všetko pre ľudí. Každý normálny človek vie, že zdravotníctvo u nás nie je perfektné a že treba dávať doktorom do "vrecka". Kde sú tie milióny, čo idú na zdravotníctvo? Použime jednoduchú logiku a zistíme, že určite končia v rukách súkromných poisťovní. Veď peniaze majú ísť na zdravotníctvo, nie na zisky.

Zisky však poisťovne majú preto, lebo fungujú a vykonávajú činnosť. Ak ich R.F. odkúpi, dosiahnu zisk bez toho, aby museli niečo robiť (okrem podpisu zmluvy). Majitelia dostanú peniaze bez roboty, a voliči budú mať pocit, že to ich veľký vodca robí pre nich. Pritom sa naoko dokopy nič nezmení, iba sa čísla z jednej databázy presunú do druhej. A politici budú mať pod kontrolou celé zdravotníctvo. To sa budú organizovať tendre!! (s jedným uchádzačom, ktorý spĺňa podmienky). Majitelia poisťovní svoje peniaze tak či tak dostanú, či už ich štát odkúpi, alebo ho zažalujú kvôli ušlému zisku a slobode podnikania. Voliči budú mať pocit istoty, že ich peniaze neskončia v rukách súkromných investorov, ale v zdravotníctve. Možno tam aj skončia, ale najprv prejdú cez spriaznené firmy súdruhov kachličkárov.

Vážený pán Fico. Nepotrebujem, aby ste sa o mňa starali a nepotrebujem vaše istoty. Keď budem mať pocit, že poisťovňa nakladá s mojimi peniazmi neefektívne, tak to budem riešiť. Áno štve ma, že moje peniaze nejdú len nemocniciam, ale platím aj šéfa poisťovne. Ale bohužiaľ nemám pocit, ani žiadny argument, že štátny monopol bude s mojimi peniazmi hospodáriť efektívnejšie. Hlavne keď budú sedieť vo vláde taký experti, ako sedia.

Zhrňme si to: Pán premiér bojuje proti zisku poisťovní tak, že im dá "zadarmo" stovky miliónov. Ľudia budú mať pocit istoty, a pritom sa im zdravotná starostlivosť nezlepší (ak zlepší, tak hlavným dôvodom určite nebude jediná poisťovňa). Zdravotníctvo bude celé riadené neschopnými politikmi, ktorí rozmýšľajú v štvorročných cykloch, nie sú odborníci a sú poprepájaný na rôzne skupiny. Nad tým všetkým bude bdieť veľký vodca, ktorí najlepšie rozumie ekonomike, zdravotníctvu a ďalším oblastiam, a preto to tu o pár rokov bude všetko geniálne fungovať. Pán premiér, geniálny plán.



pondelok 3. septembra 2012

Lipšicova ekonomická téza

Daniel Lipšic založil stranu.

Diskusia sa začína rozvíjať ohľadne programových téz strany. Najviac zatiaľ asi rozbehla diskusiu prvá ekonomická téza:

1) Zavedieme právo na zamestnanie. Každý človek, ktorý sa nebude vedieť zamestnať sám, dostane prácu od štátu. Ak ju zdravý človek odmietne, príde o finančnú podporu od štátu.


Otázka je, či by mal štát takto vytvárať pracovné miesta. Štát by sa mal hlavne starať o to, aby vytváral podmienky na vznik pracovných miezd. Tu by mohol D.L. pomôcť v zlepšení vymožiteľnosti práva a podobne. Lenže ak štát vytvorí pracovné miesta umelo (upratovanie, práca v lesoch a podobne), pravdepodobne budú ekonomicky neefektívne. Keby neboli, tak už ich dávno niekto vytvorí. Štát ich bude dotovať, a prospech bude minimálne nemerateľný (koľko ľudí sa bude opierať o lopatu a predstierať prácu?) Máme skúsenosti so sociálnymi podnikmi, ktoré priniesli prospech najmä ich manažérom. Máme skúsenosti s vytváraním pracovných miest štátom z čias socializmu.

(Inak keď sme už boli pri tej ústave, Čl. 35, odst. (3) hovorí že: Občania majú právo na prácu.)

Na druhej strane treba uznať, že máme na Slovensku armádu dlhodobo nezamestnaných, ktorým tento stav vyhovuje. Nepracujú. a ani nechcú pracovať. Túto skupinu však nie je ľahké oddeliť, a už vôbec nie ju zmenšovať. Preto je každý pokus riešenia tohto problému plusom.

Otázna je samotná realizácia. Podľa mňa skôr ide o dobrý nástroj ako zaujať a rozpútať diskusiu. Lebo keď sa o návrhoch strany hovorí, strana žije. Pochopili to už aj Hlina s Matovičom. A práve preto je KDH dlhodobo polomŕtve. Nemá témy, a nie je o čom diskutovať.



pondelok 13. augusta 2012

Vlakom dolu vodou

Sedím ráno vo vlaku a zrazu stojíme. Nič neobvyklé, asi púšťame rýchlik. Po chvíli sprievodca oznámi, že sa pokazil rušeň a nevie koľko budeme meškať (za posledné obdobie sa rušeň na tejto trase pokazil už druhý krát).
Chvíľu počuť šomranie, potom telefonáty do práce, a neskôr ticho.  Lekári meškajú do ordinácií a pacienti na objednané vyšetrenia. Ľudia sa ponáhľajú na úrady a úradníci do úradov. Život sa zastavil. (Nakoniec sme meškali hodinu a pol)

Za komunistov by sa to vraj nestalo, hovorí tretí krát dedko vedľa mňa. Obvykle som na tieto reči alergický ale.. Možno má aj pravdu. Minimálne by manažéri železníc nedostali miliónové odmeny a odstupné. Peniaze nie sú. Na nič. Zo štátnych firiem sú dojné kravy a zlaté bane pre vyvolených. Peniaze sa neinvestujú, zanedbáva sa údržba, a výsledkom sú poruchy. Ani sa nečudujem, keď ministerstvá ako doprava riadia ľudia, ktori pred tým o doprave ani nepočuli (a diplom majú zo sociálnej práce s dizertačkou o Európskej integrácii)

Kašlem  na železnice. Začínam cestovať autom. Chcel som obmedziť smog a zápchy. Finančne je to už skoro rovnaké, akurát v aute môžem aspoň otvoriť okno (o klíme ani nehovorím). Vyrazím kedy chcem a nie kedy sa rozhodnú železnice (minule sme vyrazili presne, ale nadšenie trvalo len chvíľu, lebo sme sa presúvali len na iné nástupište.)

Pravidelné meškania. Špina. Poruchy vlakov. Státie na chodbe. Teplo, bez možnosti otvoriť okno. No nezaslúžia si tí manažéri odmeny?

Podporte článok na VYBRALI.SME
---

ZSSK v číslach (zdroj):
Priemerný plat zamestnancov: 858 €
Počet zrušených funkčných miest v roku 2011: 322
Počet zamestnancov ku koncu apríla 2012: 5 832


Počet redukovaných vlakov v roku 2011: 339
Priemerná výška odstupného v roku 2011: 5 448 €
Priemerná výška odstupného v roku 2012: 4 500 €
Priemerná výška odmeny v roku 2011: 53,50 € na zamestnanca
Priemerná výška odmeny v roku 2012: 21,44 € na zamestnanca


nedeľa 5. augusta 2012

Vážení pracujúci, aj tí, čo sedíte doma.

Ako viete situácia je zlá. Prišla kríza a práce je málo. Možno chcete pracovať a nemáte kde, alebo pracujete za mizernú mzdu, len preto, že nemáte inú možnosť. Radi by ste od politikov počuli, že vám dajú prácu, alebo vám zvýšia mzdu. Ale pravda je taká, že prácu vám žiadny politik nedá, a mzdu vám žiadny politik nezvýši (jedine, ak by ste sa chceli živiť ako hovorca strany, alebo niečo podobné).

Jediný, kto vám môže dať prácu je zamestnávateľ, alebo vy sám. Aby sa teda vytvorilo pracovné miesto, musí ho niekto vytvoriť (politik asi nie, veď vieme ako skončili experimenty so sociálnymi podnikmi). Politici by nemali vytvárať pracovné miesta (aj keď sa o to asi vždy budú snažiť), ale vytvárať podmienky, aby vznikali. Hovorí sa tomu podnikateľské prostredie.

Na prví pohľad sa vám zdá, že ak nie je práca, alebo ľudia pracujú za zlých podmienok (nízka mzda, nepreplácanie nadčasov, zlé pracovné podmienky), treba s tým niečo spraviť. Napadnú vás jednoduché riešenia ako znižovať množstvo nadčasov, meniť pravidlá prepúšťania pracovníkov, navrhovať minimálnu mzdu, dotovať pracovné miesta a podobne. Zdá sa, že toto všetko je pre vaše dobro.

Pozrite sa na to zo strany podnikateľa (alebo firmy). Ak zakážeme nadčasy, podnikateľ môže mať problém so sezónnymi zákazkami, a tým menej práce. Ak má firma problém prepustiť zamestnanca, radšej si rozmyslí, či ho vôbec zoberie. Ak potrebujeme lacného pracovníka (napríklad na zametanie parkoviska), je tu minimálna mzda. Vysoké odvody a dane zapríčinia, že firmu bude vaša práca stáť oveľa viac, ako vám zaplatí. Aj keď sa vám zdá, že vás socialisti (vrátane odborárov chránia), v skutočnosti stavajú bariéry pre vznik nových pracovných miest, alebo ich pomáhajú ničiť.

Čo teda robiť, aby ste vôbec robili? Čo robiť, aby ste za svoju prácu dostali adekvátnu mzdu a podmienky? Riešením je konkurenčné prostredie. Tým, že teraz je práce menej, ľudia nemajú na výber. Zatnú zuby a robia tam, kde majú možnosť. Ak bude pracovných miest dosť, zamestnávateľ sa bude o vás biť. Ak sa k vám nebude správať seriózne, pôjdete inde. Viem. Znie to ako z rozprávky. Každým vzniknutím pracovným miestom sa však situácia zlepší. To, že budú politici hádzať polená pod nohy tým čo prácu dávajú, sa situácia iba zhorší.

Komplikovaním zákonníka práce sa vytvárajú bariéry a pre podnikateľov vzniká množstvo problémov a byrokratických pascí. Aj keď sa zdá, že všetko je pre vaše dobro, opak je pravdou. Politik, ani odborár, vám totiž prácu nedá. Politik je tu na to, aby vám sľúbil čo chcete. Odborársky boss je platený za to, že je večne nespokojný a dá to hlučne najavo.

A darmo budeme mať super zákony, ktoré vás ochránia, v rade na úrade práce vám nepomôžu. Vážení politici, nechajte ľudí, robiť si svoju prácu.

--
Poznámka: Problém nie je taký jednoduchý. Týka sa aj znižovania daní a odvodov, ktorých výška vytvára tiež veľký problém pri zamestnávaní. Tam však treba najprv veľa upratovať (zdravotníctvo, sociálna poisťovňa, úradníci..). Problémom je aj školstvo, ktoré produkuje množstvo na trhu nepotrebných absolventov (za naše peniaze). Problémov je veľa..

Podporte prosím článok na VYBRALI.SME

pondelok 30. júla 2012

S ako Socialista

Som za slobodu názoru, a ak je niekto presvedčený že socializmus je cestou ku svetlým zajtrajškom, má na to právo. No v poslednej dobe sú pre mňa socialisti stelesnením absolútnej namyslenosti a arogancie. Je vrchol drzosti, keď sa nám mladý komunista, ktorý si vybudoval kariéru zdvíhaním ruky na straníckych schôdzach, smeje do tváre a klame do očí. Je vrchol drzosti, keď sa pri tom tvári ako majster zemegule. Doteraz som si myslel, že majstrom v arogancii a namyslenosti je pán Paška, ale ako vidím, sociálna demokracia prežije, lebo má nasledovateľov.

V čom pramení tá arogancia? Nepochybne v tom, že za nimi stojí pol národa, a de facto si môžu robiť čo chcú. Veď čo na tom, keď pár ľudí pení pri pohľade na mladého komunistu, ako sa nám vyškiera do ksichtu? Súdruh predseda pobehá pár dedín na Orave, porozpráva babkám o raji na zemi a všetko bude v poriadku. Čo na tom, že minister financií argumentuje grafom, za ktorý by študenta ekonómie vyhodili zo skúšky? Normálny človek by sa prepadol od hanby, ale on sa nám smeje do tváre. Len socialista môže s kamennou tvárou tvrdiť, že ak zdaní banky alebo zdaní vklady v bankách, tak sa to nedotkne ľudí. Všetko čo sa deje v tomto štáte sa dotkne ľudí. Lebo v tomto štáte žijú ľudia (nie opice). A príde čas, keď to aj tie babky na Orave pochopia.

Ale pokiaľ si myslíme, že žijeme v divnej krajine, je to omyl. Socialisti sú kreatívny všade. Hneď ako francúzsky Peugeot oznámil prepúšťanie, prezident Holland označil takýto plán za neprípustný.
Chápem potrebu socialistov zachraňovať pracovné miesta, ale idú na to zo zlej strany. Úplne absurdné je hovoriť súkromnej spoločnosti, čo má robiť a čo je neprijateľné. Ale ešte absurdnejšie sú kroky, ktoré chcú socialisti podniknúť. Namiesto toho aby znížili odvody, ktoré sú vysoké a podstatne zvyšujú výrobné náklady a tým aj konkurencieschopnosť automobiliek, navrhujú zvýšiť dotáciu na kúpu áut. To znamená rozdávať zo spoločných peňazí a podporovať istú skupinu ľudí. To je typické riešenie socialistov. Oddialiť skutočné riešenie a hlavne ukázať, že niečo robíme. Pre ľud, pre pracujúceho človeka. (Výborne o tom píše Martin Jesný)

Takže, môj pocit zo socialistov je arogantné správanie a neodborné riešenia zabalené do fráz, ktoré bežný človek vníma ako spásu. A keď sa pozrieme na ľavé spektrum, čo tam vidíme? Politológovia, publicisti, sociológovia, filozof, podpredseda UV KSS (to ešte existuje?), .. A potom ľudia, ktorí sa identifikujú ako: človek, člen SZM, aktivista. Nemám nič proti nim osobne, ale väčšinou ide o ľudí, ktorí si kariéru vybudovali zdvíhaním rúk na schôdzach alebo písaním a filozofovaním o krajších zajtrajškoch. Zaujímalo by ma, kto niektorých z týchto ľudí platí, a z čoho žijú.  Až na jedného podnikateľa tam je problém nájsť ľudí, čo skutočne niečo produkujú (podobnosť s Ficom náhodná). Žiadny lekár, informatik, chemik, živnostník, dokonca ani robotník alebo farmár. Ľudia, ktorí by najradšej rozdávali, ale nepovedia z čoho. Lebo im štát nezoberie polovicu z toho čo vyprodukujú (ak vôbec niečo vyprodukujú).

streda 27. júna 2012

Lekári a poisťovne

Nedávno som v správach zachytil vyhrážky lekárov (na čele s pánom Kollárom, slávnym to odborárom a teraz šéfom lekárskej komory), že ak Všeobecná zdravotná poisťovňa nezvýši platby lekárom, tak si pacienti budú musieť za ošetrenie platiť.

Dalo by sa to preložiť aj takto: Ak vláda nezvýši platby, tak budete platiť za vyšetrenie, ak ste poistencom VZP. Aby ste neplatili, stačí prestúpiť.

A zhodou okolností, jednu zo súkromných poisťovní vlastní jedna nemenovaná finančná skupina.

Dobre vymyslené. Som zvedavý, koľko klientov im pribudne.

utorok 26. júna 2012

Pán Mikloš sa ozval..

Už som o ňom dlho nepočul. Chvíľu som si myslel, že sa s kamarátom Mikulčíkom schovali niekde do podzemia (útulná vinárnička ako úkryt pred teplom). Ale namiesto popíjania červeného a debatovania o článkoch Economist píše blog. A ani tu už nie je tým, čo býval.

Nič nové som sa aj tak nedozvedel. Inú šancu nemáme, iná cesta nie je. Ako povedal pán Dz., Euroval musí prejsť, lebo on to tak chce. Neexistuje alternatíva. A tak zdvihli ruky aj tí, od ktorých som to nečakal (Od pána Kaníka som čakal viac. Bojuje za to, aby Fico neošklbal druhý pilier, ale podporuje, aby sme prispievali na dôchodky Grékom) .

Takže alternatíva. Čo sa týka Grécka, tam nám zase raz Gréci ukázali prostredník, a rozhodli sa, že radšej šetriť nebudú a nenechajú si diktovať. Veď čo nás do toho, čo spravia s našimi peniazmi, a čo nás je do toho, či nám ich vôbec vrátia. A podľa mňa nevrátia. Namiesto splácania dlhov budú robiť nové, kým to pár intelektuálov a byrokratov nepochopí. Ale to už bude neskoro.

Ale to nie je o Grécku, že? Tak o čom? Ideme zachraňovať španielske banky, o ktorých sme nikdy ani nepočuli. Lebo napožičiavali peniaze, zarábali na tom, a teraz keď im kšeft nevyšiel, tak to máme zaplatiť my? Pri takomto systéme by sa podnikalo dobre aj nám. Myslím, že ekonomika by rástla ako huby na Orave po jesenných dažďoch.

Vo svojom blogu vysvetluje, prečo je názor pána Šebeja na Euroval odlišný od zvyšku OKS. Rozdiel je v tom, že on číta okrem Týždňa aj Economist. Tak to ste ma pobavili. Pán je intelektuál, lebo číta Economist. Čítam občas aj ja, ale je to strašná nuda, keď niekto vie napísať fakt že "HDP stúplo o 2%" na tri strany. Navyše, niekedy mám pocit, že ten redaktor ani nevie, že existuje nejaké Slovensko. Možno je to len pocit, ale keď ich zaujíma aj iný svet, tak ide skôr o Irán alebo Afganistan. Ale dobre, človek získa prehľad o svete, beriem.

Problém je v tom, že politici žijú v inom svete. Na to, aby človek pochopil ekonomiku, nepotrebuje čítať Economist. Stačí makať, niečo vyrábať, prípadne zamestnávať ľudí, a platiť dane. Im skôr ide o to, aby ich mudrlanti a byrokrati tľapkali po pleci. Cítia sa medzi nimi dobre. V Bruseli sú všetci vysmiati, a tešia sa pri dobrom jedle a červenom víne (predsa sme prišli aj k tomu červenému) ako  to vyriešili. Podľa  I.M. je totiž ESM citujem: "minimálnym predpokladom toho, aby sa situácia vyriešila a zabránilo sa najhoršiemu". Znovu sa opakujem, že toto nie je riešením. Iba odkladaním skutočného riešenia. Iné ako to, že krajiny budú naozaj šetriť a spoliehať sa hlavne na seba neexistuje.

Ale on sa bude usmievať, ako to vyriešili. V Economist si prečíta ako dobre, vo svojej straničke si povedia ako dobre, a možno aj v Bruseli ho potľapkajú po pleci.

My zatiaľ budeme platiť vyššie dane, a pozerať sa, ako nám súdruhovia berú dôchodky. A Gréci a Španielski bankári sa budú usmievať, lebo na juhu svieti krásne slniečko.


Škola je odfajknutá, titul vo vrecku. Končí sa prča, Ďalej bude treba za všetko platiť dane. Za vodu za vzduch, za život. Na smrť si bude nutné našetriť, najlepšie v nejakej nezištnej až dopročinnej životnej poisťovni. 
 (Rumpli: V znamení hovna. Čítané dnes ráno vo vlaku, namiesto The Economist.)

Prečítajte si aj súvisiaci článok.




pondelok 11. júna 2012

Piate prikázanie: Nezabiješ!!!

Som pokrstený kresťan, ale do kostola nechodím. Prečo? Prvým dôvodom je šírenie nenávisti (homofóbie a podobne) a druhým je, že mi niektoré veci nedávajú logiku.

Uvediem príklad, a poprosím nejakého kňaza čo toto číta (ak taký existuje), nech mi prosím napíše vysvetlenie..

Už v detstve som čítal bibliu, a už v detstve som si kládol otázky, na ktoré mi nikto nevedel dať odpoveď. Odpoveďou bolo väčšinou, že sa nemám pýtať také hlúposti a že proste je to tak. Jedným z najväčších orieškov pre mňa bolo prikázanie: "Nezabiješ". Je to asi jeden z najhorších hriechov. Desať prikázaní dal Boh Mojžišovi na hory Sinaj, na kamenných tabuliach (doteraz si pamätám ako sme na hodine náboženstva kreslili horu, a kamenné tabule). A tam bolo vyryté aj toto prikázanie.

Ale na inom mieste v biblii nájdeme príklad, kedy sám Mojžiš zabíjal, na podnet samotného Boha (ak to správne chápem).

Tu je ten text, z knihy  Exodus. Hovorí, ako Izraelčania utekali pred Egypťanmi. Mojžiš roztvoril more, Izraelčania prešli, a Egypťanov more zalialo.

Citát:
26 A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!“ 27 I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. 28 Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. 29 Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr. 30 Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov a Izrael videl mŕtvych Egypťanov ležať na morskom pobreží. 31 Izrael teda videl veľký zázrak, ktorý Pán urobil na Egypťanoch. Ľud sa bál Pána a dôveroval Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.

Zabil Mojžiš Egypťanov alebo nie?  (Podobných príkladov je v biblii viac, napríklad príbeh o Sodome a Gomore.)

Ako to teda je? Ako je možné, že ten kto dostal prikázania od Boha, ich na jeho podnet porušuje?

Nechcem provokovať, ale naozaj to nechápem už od detstva, a rád by som bol, keby mi to niekto vysvetlil.


Za vysvetlenie vopred ďakujem.

utorok 5. júna 2012

Krátko o zlatých padákoch

Slovenská pošta a Cargo. Dve štátne firmy. Dve stratové firmy. Pod krídlami ministerstva dopravy, pošt a telekomunikácií. Čo majú však ešte spoločné? Ich manažéri dostávajú rozprávkové odstupné.

Šéfka pošty má dostať odstupné a mimoriadne odmeny 178 000€ (pre porovnanie, šéf Carga dostal 154000€). Bývalé vedenie ministerstva argumentuje, že ide o odmeny za dobre odvedenú prácu. Fíha, to máme paničke zatlieskať za to, že za svoj nemalý plat vôbec niečo robila? Veď za prácu dostáva odmenu vo forme mesačného platu. (Navyše tam sedela len niečo cez roka predsa, chvíľu trvá, kým sa človek "rozkuká". Mimochodom, výročné správy a uzávierky za posledné dva roky na stránke chýbajú. By ma celkom zaujímali).

Nezávidím im, len mi je skôr ľúto ostatných ľudí, ktorí v týchto firmách pracujú. Predstavujem si poštárku na Orave, ktorá v metrovom snehu roznáša niekde po kopcoch babkám dôchodky. Tak isto má zodpovednosť. Koľko listov musí rozniesť, aby zarobila toľko peňazí? A čo Cargo? Ako sa musia cítiť chlapi v montérkach, ktorí zašpinení od oleja po uši opravujú na slnku rušne? Toľko peňazí v živote ani nevideli.

Nemám nič proti odmenám. Ak niekto odvedie fantastický výkon a prispeje k zisku, dajme mu odmenu. Napríklad taký pán Lopatka upratal Sociálnu poisťovňu a ušetril kopu peňazí. Nakoniec, o jeho výsledkoch zväčší už len fakt, že ho nová vláda vo funkcii nechala. Ak sa nemýlim, nakoniec sa aj tak odmien vzdal. 

Ale platiť odmeny manažérom štátnych stratových firiem, ktoré dotujeme my, z našich daní? Áno, tie odmeny im platíme aj my. Pekne sa poskladáme paničke, zato že vôbec pracovala? Nezávidím im, lebo neviem čo robia, ani koľko úsilia ich stálo sa na takúto pozíciu dostať. (Fakt je, že ponuku na pracovnú pozíciu som ešte nevidel. Ale keby v nej ponúkali odmeny 100000 za rok, určite by som sa prihlásil). Ale myslím si, že je to prehnané

Asi by sa mali niektorí kompetentní konečne zamyslieť.


nedeľa 3. júna 2012

Dane, poplatky a peniaze na blbosti

Platím dane, platím odvody. Dane sú vraj nato, aby sme nimi financovali chod tohto štátu. To hovorí teória, realita je taká, že financujeme chod štátu a politikov (vrátane ich kamarátov a sponzorov), byrokratov a  ďalšie podobné skupinky. Peňazí nie je nikdy dosť a vždy je ľahšie vymyslieť nové dane, ako škrtať.

Samostatná kategória je míňanie peňazí na nezmysly. To sú rôzne pseudoprojekty financované štátom a EU. Do tejto kategórie patria napríklad preslávené sociálne podniky. Ale našlo by sa ich dosť, a takmer každý deň. Naposledy ma zaujal napríklad projekt dopravného servisu za 25 miliónov. Neviem načo, keď každé rádio má už dopravný servis, a dokonca existujú aj súkromné firmy, ktoré ho poskytujú. Podobný príklad je, keď štátna televízia ide nakrúcať reality show. Neviem načo.

Naposledy ma ale najviac zaujal super projekt Národnej banky Slovenska, ktorá si dala urobiť aplikáciu pre iPhone, na zobrazovanie kurzového lístka. Cena 6000€ by ešte bola v pohode, aj aplikácia je pekná, ale otázka znie skôr: načo? Na trhu je množstvo podobných aplikácií, a to už nehovorím o online aplikáciách na webe. A zadarmo. Táto je síce tiež zadarmo, ale vývoj sme zaplatili my.

Tento týždeň som sa zamyslel nad tým, koľko platíme za veci, ktoré financuje štát z našich daní. Alebo sa tak tvári. Uvediem zopár príkladov:
  • Menil som trvalý pobyt, za vystavenie nového OP som odovzdal kolky za 4,5€. Navyše sa tieto kolky stále nedajú kúpiť tam kde ich potrebujete, preto treba ísť na poštu, čo je ďalšia investícia (ako nepoužívate auto, tak minimálne časová).
    Takže polícia nie je financovaná z našich daní? (To už nehovorím koľko vyberú dopraváci na pokutách, keď sa postavia na miesto, kde sa dopravná nehoda stane raz za desať rokov, ale je veľká pravdepodobnosť, že pokuty sa budú rozdávať ľahko. Príkladom je tabula konce obce umiestnená dva kilometre za obcou, kde je rovná a široká cesta.)
  •  Cesty sú tiež financované z daní. Len neviem prečo som zaplatil 50€ za ročnú diaľničnú známku. Netýka sa to diaľnic? Tak potom prosím opraviť tie výtlky v Bratislave a okolí. Lebo cestárov som ta dávno nevidel, ale nové tlmiče ma stáli dosť. Ale netreba zabúdať na spotrebnú daň z palív, ktorú zaplatí každý šofér pri tankovaní.
    Napriek tomu, že ceny pohonných látok bez daní na Slovensku v porovnaní so štátmi Európskej únie patria medzi lacnejšie, v rebríčkoch cien s daňami sa umiestňujeme pravidelne v druhej polovici. Jedným z dôvodov, prečo je to tak, je výška spotrebnej
    dane v jednotlivých krajinách EU. Spotrebné dane na Slovensku sú jedny z najvyšších v únii. (zdroj: natankuj.sme.sk)
  •  To že študujem na súkromnej škole je môj problém. Ročne ma tento nápad stojí len na poplatkoch 2500€. Ale platenie školného schvaľujem. Prečo by sa ste sa vy mali skladať na moje štúdium? Horšie ale je, že z našich daní financujeme kopec štátnych škôl, ktoré produkujú rôzne profesie planiace úrady práce (ktoré nebudem menovať, lebo nechcem žiadnu profesiu uraziť). Navyše majú pre mňa ako daňového poplatníka nulový význam. A keď už zaplatíte nejakému právnikovi  vzdelanie, tak mu budete platiť znova. Prídete k notárovi a zaplatíte za opečiatkovanie papiera, ktorý mimochodom ten advokát ani nevidel. Prídem k zubárovi a nechám tam 70€. Ale veď dobre, môžeme byť radi, že nejakých zubárov ešte máme. Ale bol by som rád, keby si všetci politológovia, sociológovia, advokáti, ....., ekonómovia platili školu sami. Naopak môžeme byť radi za študentov pedagogických a zdravotníckych odborov.
Takto by sa dalo pokračovať donekonečna. Na jednej strane sa žmýkajú ľudia, a na druhej sa vyhadzuje. Na jednej strane sa štát tvári ako všetko financuje, ale vlastne to financujeme my. Aj tie istoty.