Vlakom dolu vodou

Sedím ráno vo vlaku a zrazu stojíme. Nič neobvyklé, asi púšťame rýchlik. Po chvíli sprievodca oznámi, že sa pokazil rušeň a nevie koľko budeme meškať (za posledné obdobie sa rušeň na tejto trase pokazil už druhý krát).
Chvíľu počuť šomranie, potom telefonáty do práce, a neskôr ticho.  Lekári meškajú do ordinácií a pacienti na objednané vyšetrenia. Ľudia sa ponáhľajú na úrady a úradníci do úradov. Život sa zastavil. (Nakoniec sme meškali hodinu a pol)

Za komunistov by sa to vraj nestalo, hovorí tretí krát dedko vedľa mňa. Obvykle som na tieto reči alergický ale.. Možno má aj pravdu. Minimálne by manažéri železníc nedostali miliónové odmeny a odstupné. Peniaze nie sú. Na nič. Zo štátnych firiem sú dojné kravy a zlaté bane pre vyvolených. Peniaze sa neinvestujú, zanedbáva sa údržba, a výsledkom sú poruchy. Ani sa nečudujem, keď ministerstvá ako doprava riadia ľudia, ktori pred tým o doprave ani nepočuli (a diplom majú zo sociálnej práce s dizertačkou o Európskej integrácii)

Kašlem  na železnice. Začínam cestovať autom. Chcel som obmedziť smog a zápchy. Finančne je to už skoro rovnaké, akurát v aute môžem aspoň otvoriť okno (o klíme ani nehovorím). Vyrazím kedy chcem a nie kedy sa rozhodnú železnice (minule sme vyrazili presne, ale nadšenie trvalo len chvíľu, lebo sme sa presúvali len na iné nástupište.)

Pravidelné meškania. Špina. Poruchy vlakov. Státie na chodbe. Teplo, bez možnosti otvoriť okno. No nezaslúžia si tí manažéri odmeny?

Podporte článok na VYBRALI.SME
---

ZSSK v číslach (zdroj):

Priemerný plat zamestnancov:	858 €
Počet zrušených funkčných miest v roku 2011:	322
Počet zamestnancov ku koncu apríla 2012:	5 832
Počet redukovaných vlakov v roku 2011:	339
Priemerná výška odstupného v roku 2011:	5 448 €
Priemerná výška odstupného v roku 2012:	4 500 €
Priemerná výška odmeny v roku 2011:	53,50 € na zamestnanca
Priemerná výška odmeny v roku 2012:	21,44 € na zamestnanca

Vážení pracujúci, aj tí, čo sedíte doma.

Ako viete situácia je zlá. Prišla kríza a práce je málo. Možno chcete pracovať a nemáte kde, alebo pracujete za mizernú mzdu, len preto, že nemáte inú možnosť. Radi by ste od politikov počuli, že vám dajú prácu, alebo vám zvýšia mzdu. Ale pravda je taká, že prácu vám žiadny politik nedá, a mzdu vám žiadny politik nezvýši (jedine, ak by ste sa chceli živiť ako hovorca strany, alebo niečo podobné).

Jediný, kto vám môže dať prácu je zamestnávateľ, alebo vy sám. Aby sa teda vytvorilo pracovné miesto, musí ho niekto vytvoriť (politik asi nie, veď vieme ako skončili experimenty so sociálnymi podnikmi). Politici by nemali vytvárať pracovné miesta (aj keď sa o to asi vždy budú snažiť), ale vytvárať podmienky, aby vznikali. Hovorí sa tomu podnikateľské prostredie.

Na prví pohľad sa vám zdá, že ak nie je práca, alebo ľudia pracujú za zlých podmienok (nízka mzda, nepreplácanie nadčasov, zlé pracovné podmienky), treba s tým niečo spraviť. Napadnú vás jednoduché riešenia ako znižovať množstvo nadčasov, meniť pravidlá prepúšťania pracovníkov, navrhovať minimálnu mzdu, dotovať pracovné miesta a podobne. Zdá sa, že toto všetko je pre vaše dobro.

Pozrite sa na to zo strany podnikateľa (alebo firmy). Ak zakážeme nadčasy, podnikateľ môže mať problém so sezónnymi zákazkami, a tým menej práce. Ak má firma problém prepustiť zamestnanca, radšej si rozmyslí, či ho vôbec zoberie. Ak potrebujeme lacného pracovníka (napríklad na zametanie parkoviska), je tu minimálna mzda. Vysoké odvody a dane zapríčinia, že firmu bude vaša práca stáť oveľa viac, ako vám zaplatí. Aj keď sa vám zdá, že vás socialisti (vrátane odborárov chránia), v skutočnosti stavajú bariéry pre vznik nových pracovných miest, alebo ich pomáhajú ničiť.

Čo teda robiť, aby ste vôbec robili? Čo robiť, aby ste za svoju prácu dostali adekvátnu mzdu a podmienky? Riešením je konkurenčné prostredie. Tým, že teraz je práce menej, ľudia nemajú na výber. Zatnú zuby a robia tam, kde majú možnosť. Ak bude pracovných miest dosť, zamestnávateľ sa bude o vás biť. Ak sa k vám nebude správať seriózne, pôjdete inde. Viem. Znie to ako z rozprávky. Každým vzniknutím pracovným miestom sa však situácia zlepší. To, že budú politici hádzať polená pod nohy tým čo prácu dávajú, sa situácia iba zhorší.

Komplikovaním zákonníka práce sa vytvárajú bariéry a pre podnikateľov vzniká množstvo problémov a byrokratických pascí. Aj keď sa zdá, že všetko je pre vaše dobro, opak je pravdou. Politik, ani odborár, vám totiž prácu nedá. Politik je tu na to, aby vám sľúbil čo chcete. Odborársky boss je platený za to, že je večne nespokojný a dá to hlučne najavo.

A darmo budeme mať super zákony, ktoré vás ochránia, v rade na úrade práce vám nepomôžu. Vážení politici, nechajte ľudí, robiť si svoju prácu.

--
Poznámka: Problém nie je taký jednoduchý. Týka sa aj znižovania daní a odvodov, ktorých výška vytvára tiež veľký problém pri zamestnávaní. Tam však treba najprv veľa upratovať (zdravotníctvo, sociálna poisťovňa, úradníci..). Problémom je aj školstvo, ktoré produkuje množstvo na trhu nepotrebných absolventov (za naše peniaze). Problémov je veľa..

Podporte prosím článok na VYBRALI.SME

S ako Socialista

Som za slobodu názoru, a ak je niekto presvedčený že socializmus je cestou ku svetlým zajtrajškom, má na to právo. No v poslednej dobe sú pre mňa socialisti stelesnením absolútnej namyslenosti a arogancie. Je vrchol drzosti, keď sa nám mladý komunista, ktorý si vybudoval kariéru zdvíhaním ruky na straníckych schôdzach, smeje do tváre a klame do očí. Je vrchol drzosti, keď sa pri tom tvári ako majster zemegule. Doteraz som si myslel, že majstrom v arogancii a namyslenosti je pán Paška, ale ako vidím, sociálna demokracia prežije, lebo má nasledovateľov.

V čom pramení tá arogancia? Nepochybne v tom, že za nimi stojí pol národa, a de facto si môžu robiť čo chcú. Veď čo na tom, keď pár ľudí pení pri pohľade na mladého komunistu, ako sa nám vyškiera do ksichtu? Súdruh predseda pobehá pár dedín na Orave, porozpráva babkám o raji na zemi a všetko bude v poriadku. Čo na tom, že minister financií argumentuje grafom, za ktorý by študenta ekonómie vyhodili zo skúšky? Normálny človek by sa prepadol od hanby, ale on sa nám smeje do tváre. Len socialista môže s kamennou tvárou tvrdiť, že ak zdaní banky alebo zdaní vklady v bankách, tak sa to nedotkne ľudí. Všetko čo sa deje v tomto štáte sa dotkne ľudí. Lebo v tomto štáte žijú ľudia (nie opice). A príde čas, keď to aj tie babky na Orave pochopia.

Ale pokiaľ si myslíme, že žijeme v divnej krajine, je to omyl. Socialisti sú kreatívny všade. Hneď ako francúzsky Peugeot oznámil prepúšťanie, prezident Holland označil takýto plán za neprípustný.

Chápem potrebu socialistov zachraňovať pracovné miesta, ale idú na to zo zlej strany. Úplne absurdné je hovoriť súkromnej spoločnosti, čo má robiť a čo je neprijateľné. Ale ešte absurdnejšie sú kroky, ktoré chcú socialisti podniknúť. Namiesto toho aby znížili odvody, ktoré sú vysoké a podstatne zvyšujú výrobné náklady a tým aj konkurencieschopnosť automobiliek, navrhujú zvýšiť dotáciu na kúpu áut. To znamená rozdávať zo spoločných peňazí a podporovať istú skupinu ľudí. To je typické riešenie socialistov. Oddialiť skutočné riešenie a hlavne ukázať, že niečo robíme. Pre ľud, pre pracujúceho človeka. (Výborne o tom píše Martin Jesný)

Takže, môj pocit zo socialistov je arogantné správanie a neodborné riešenia zabalené do fráz, ktoré bežný človek vníma ako spásu. A keď sa pozrieme na ľavé spektrum, čo tam vidíme? Politológovia, publicisti, sociológovia, filozof, podpredseda UV KSS (to ešte existuje?), .. A potom ľudia, ktorí sa identifikujú ako: človek, člen SZM, aktivista. Nemám nič proti nim osobne, ale väčšinou ide o ľudí, ktorí si kariéru vybudovali zdvíhaním rúk na schôdzach alebo písaním a filozofovaním o krajších zajtrajškoch. Zaujímalo by ma, kto niektorých z týchto ľudí platí, a z čoho žijú.  Až na jedného podnikateľa tam je problém nájsť ľudí, čo skutočne niečo produkujú (podobnosť s Ficom náhodná). Žiadny lekár, informatik, chemik, živnostník, dokonca ani robotník alebo farmár. Ľudia, ktorí by najradšej rozdávali, ale nepovedia z čoho. Lebo im štát nezoberie polovicu z toho čo vyprodukujú (ak vôbec niečo vyprodukujú).

Lekári a poisťovne

Nedávno som v správach zachytil vyhrážky lekárov (na čele s pánom Kollárom, slávnym to odborárom a teraz šéfom lekárskej komory), že ak Všeobecná zdravotná poisťovňa nezvýši platby lekárom, tak si pacienti budú musieť za ošetrenie platiť.

Dalo by sa to preložiť aj takto: Ak vláda nezvýši platby, tak budete platiť za vyšetrenie, ak ste poistencom VZP. Aby ste neplatili, stačí prestúpiť.

A zhodou okolností, jednu zo súkromných poisťovní vlastní jedna nemenovaná finančná skupina.

Dobre vymyslené. Som zvedavý, koľko klientov im pribudne.

Pán Mikloš sa ozval..

Už som o ňom dlho nepočul. Chvíľu som si myslel, že sa s kamarátom Mikulčíkom schovali niekde do podzemia (útulná vinárnička ako úkryt pred teplom). Ale namiesto popíjania červeného a debatovania o článkoch Economist píše blog. A ani tu už nie je tým, čo býval.

Nič nové som sa aj tak nedozvedel. Inú šancu nemáme, iná cesta nie je. Ako povedal pán Dz., Euroval musí prejsť, lebo on to tak chce. Neexistuje alternatíva. A tak zdvihli ruky aj tí, od ktorých som to nečakal (Od pána Kaníka som čakal viac. Bojuje za to, aby Fico neošklbal druhý pilier, ale podporuje, aby sme prispievali na dôchodky Grékom) .

Takže alternatíva. Čo sa týka Grécka, tam nám zase raz Gréci ukázali prostredník, a rozhodli sa, že radšej šetriť nebudú a nenechajú si diktovať. Veď čo nás do toho, čo spravia s našimi peniazmi, a čo nás je do toho, či nám ich vôbec vrátia. A podľa mňa nevrátia. Namiesto splácania dlhov budú robiť nové, kým to pár intelektuálov a byrokratov nepochopí. Ale to už bude neskoro.

Ale to nie je o Grécku, že? Tak o čom? Ideme zachraňovať španielske banky, o ktorých sme nikdy ani nepočuli. Lebo napožičiavali peniaze, zarábali na tom, a teraz keď im kšeft nevyšiel, tak to máme zaplatiť my? Pri takomto systéme by sa podnikalo dobre aj nám. Myslím, že ekonomika by rástla ako huby na Orave po jesenných dažďoch.

Vo svojom blogu vysvetluje, prečo je názor pána Šebeja na Euroval odlišný od zvyšku OKS. Rozdiel je v tom, že on číta okrem Týždňa aj Economist. Tak to ste ma pobavili. Pán je intelektuál, lebo číta Economist. Čítam občas aj ja, ale je to strašná nuda, keď niekto vie napísať fakt že "HDP stúplo o 2%" na tri strany. Navyše, niekedy mám pocit, že ten redaktor ani nevie, že existuje nejaké Slovensko. Možno je to len pocit, ale keď ich zaujíma aj iný svet, tak ide skôr o Irán alebo Afganistan. Ale dobre, človek získa prehľad o svete, beriem.

Problém je v tom, že politici žijú v inom svete. Na to, aby človek pochopil ekonomiku, nepotrebuje čítať Economist. Stačí makať, niečo vyrábať, prípadne zamestnávať ľudí, a platiť dane. Im skôr ide o to, aby ich mudrlanti a byrokrati tľapkali po pleci. Cítia sa medzi nimi dobre. V Bruseli sú všetci vysmiati, a tešia sa pri dobrom jedle a červenom víne (predsa sme prišli aj k tomu červenému) ako  to vyriešili. Podľa  I.M. je totiž ESM citujem: "minimálnym predpokladom toho, aby sa situácia vyriešila a zabránilo sa najhoršiemu". Znovu sa opakujem, že toto nie je riešením. Iba odkladaním skutočného riešenia. Iné ako to, že krajiny budú naozaj šetriť a spoliehať sa hlavne na seba neexistuje.

Ale on sa bude usmievať, ako to vyriešili. V Economist si prečíta ako dobre, vo svojej straničke si povedia ako dobre, a možno aj v Bruseli ho potľapkajú po pleci.

My zatiaľ budeme platiť vyššie dane, a pozerať sa, ako nám súdruhovia berú dôchodky. A Gréci a Španielski bankári sa budú usmievať, lebo na juhu svieti krásne slniečko.

Škola je odfajknutá, titul vo vrecku. Končí sa prča, Ďalej bude treba za všetko platiť dane. Za vodu za vzduch, za život. Na smrť si bude nutné našetriť, najlepšie v nejakej nezištnej až dopročinnej životnej poisťovni. 
 (Rumpli: V znamení hovna. Čítané dnes ráno vo vlaku, namiesto The Economist.)

Prečítajte si aj súvisiaci článok.

Piate prikázanie: Nezabiješ!!!

Som pokrstený kresťan, ale do kostola nechodím. Prečo? Prvým dôvodom je šírenie nenávisti (homofóbie a podobne) a druhým je, že mi niektoré veci nedávajú logiku.

Uvediem príklad, a poprosím nejakého kňaza čo toto číta (ak taký existuje), nech mi prosím napíše vysvetlenie..

Už v detstve som čítal bibliu, a už v detstve som si kládol otázky, na ktoré mi nikto nevedel dať odpoveď. Odpoveďou bolo väčšinou, že sa nemám pýtať také hlúposti a že proste je to tak. Jedným z najväčších orieškov pre mňa bolo prikázanie: "Nezabiješ". Je to asi jeden z najhorších hriechov. Desať prikázaní dal Boh Mojžišovi na hory Sinaj, na kamenných tabuliach (doteraz si pamätám ako sme na hodine náboženstva kreslili horu, a kamenné tabule). A tam bolo vyryté aj toto prikázanie.

Ale na inom mieste v biblii nájdeme príklad, kedy sám Mojžiš zabíjal, na podnet samotného Boha (ak to správne chápem).

Tu je ten text, z knihy  Exodus. Hovorí, ako Izraelčania utekali pred Egypťanmi. Mojžiš roztvoril more, Izraelčania prešli, a Egypťanov more zalialo.

Citát:
26 A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!“ 27 I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. 28 Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. 29 Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr. 30 Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov a Izrael videl mŕtvych Egypťanov ležať na morskom pobreží. 31 Izrael teda videl veľký zázrak, ktorý Pán urobil na Egypťanoch. Ľud sa bál Pána a dôveroval Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.

Zabil Mojžiš Egypťanov alebo nie?  (Podobných príkladov je v biblii viac, napríklad príbeh o Sodome a Gomore.)

Ako to teda je? Ako je možné, že ten kto dostal prikázania od Boha, ich na jeho podnet porušuje?

Nechcem provokovať, ale naozaj to nechápem už od detstva, a rád by som bol, keby mi to niekto vysvetlil.


Za vysvetlenie vopred ďakujem.

Krátko o zlatých padákoch

Slovenská pošta a Cargo. Dve štátne firmy. Dve stratové firmy. Pod krídlami ministerstva dopravy, pošt a telekomunikácií. Čo majú však ešte spoločné? Ich manažéri dostávajú rozprávkové odstupné.

Šéfka pošty má dostať odstupné a mimoriadne odmeny 178 000€ (pre porovnanie, šéf Carga dostal 154000€). Bývalé vedenie ministerstva argumentuje, že ide o odmeny za dobre odvedenú prácu. Fíha, to máme paničke zatlieskať za to, že za svoj nemalý plat vôbec niečo robila? Veď za prácu dostáva odmenu vo forme mesačného platu. (Navyše tam sedela len niečo cez roka predsa, chvíľu trvá, kým sa človek "rozkuká". Mimochodom, výročné správy a uzávierky za posledné dva roky na stránke chýbajú. By ma celkom zaujímali).

Nezávidím im, len mi je skôr ľúto ostatných ľudí, ktorí v týchto firmách pracujú. Predstavujem si poštárku na Orave, ktorá v metrovom snehu roznáša niekde po kopcoch babkám dôchodky. Tak isto má zodpovednosť. Koľko listov musí rozniesť, aby zarobila toľko peňazí? A čo Cargo? Ako sa musia cítiť chlapi v montérkach, ktorí zašpinení od oleja po uši opravujú na slnku rušne? Toľko peňazí v živote ani nevideli.

Nemám nič proti odmenám. Ak niekto odvedie fantastický výkon a prispeje k zisku, dajme mu odmenu. Napríklad taký pán Lopatka upratal Sociálnu poisťovňu a ušetril kopu peňazí. Nakoniec, o jeho výsledkoch zväčší už len fakt, že ho nová vláda vo funkcii nechala. Ak sa nemýlim, nakoniec sa aj tak odmien vzdal. 

Ale platiť odmeny manažérom štátnych stratových firiem, ktoré dotujeme my, z našich daní? Áno, tie odmeny im platíme aj my. Pekne sa poskladáme paničke, zato že vôbec pracovala? Nezávidím im, lebo neviem čo robia, ani koľko úsilia ich stálo sa na takúto pozíciu dostať. (Fakt je, že ponuku na pracovnú pozíciu som ešte nevidel. Ale keby v nej ponúkali odmeny 100000 za rok, určite by som sa prihlásil). Ale myslím si, že je to prehnané

Asi by sa mali niektorí kompetentní konečne zamyslieť.