Je Róbert Fico myslením komunista?

To že tento populárny politik začal budovať kariéru za socializmu je známe. Tiež je známy jeho výrok, že si november 89 ani nevšimol. Jeho predstava štátu, ktorý riadi a plánuje všetko, je jasná. Pár príkladov jeho komunistického myslenia:

• Rád by určoval, o koľko majú firmy zdvihnúť platy, bez ohľadu na to, či na to majú a či nebudú vďaka tomu prepúšťať. Zabudol, že plánované hospodárstvo máme za sebou, a na Slovensku máme (zatiaľ) slobodu podnikania.
• Rád by určoval ceny plynu a ďalších komodít, aj za cenu, že ich štát predáva lacnejšie ako kupuje. Rozdiel (čiže stratu) ale zaplatí z vreciek nás všetkých. Mimochodom, daň na potraviny zostala stále rovnaká, napriek jeho silným rečiam. Keď už sme pri cenách.
• Rád by zakazoval zisk, a rušil súkromné firmy – poisťovne. To, že firmy ako Penta dostanú milióny skoro za nič je v pohode, hlavne že nebudú zarábať na chudákoch ficovoličoch.

Toto všetko je ale iba politický marketing, v ktorom je pán Fico majster, a mohol by ho prednášať na školách. Podstata je ukázať na zlých podnikateľov a firmy, ktorí ubližujú chudákom jednoduchým ľuďom. Fico dobre vie, že ho nevolia firmy, ale jednoduchý ľudia. Divadielko pre voličov, ktorý sa nechajú kúpiť za vianočný príspevok a detaily ich nezaujímajú.

Možno má pán Fico sociálne cítenie a dušou je komunista. Ale.. Je držaný za určitú časť tela svojimi sponzormi. Je totiž ťažké znížiť dlh nemocníc, keď tam spriaznené firmy dodali predražené služby (napríklad upratovanie). Je ťažké spájať úrady a šetriť na štátnej správe, keď tam má dosadených svojich ľudí, ktorý mu budú za teplé miestečko zobať z ruky (a pred voľbami lepiť plagáty). To je lepšie analýzu radšej stratiť. Sponzori a krátkozrakí voliči - to je to, čo mu nedovolí znižovať dlh. A tak hľadá škrty v nezmyselných a krátkozrakých opatreniach, ako je zdanenie stratových podnikov. Na jednej strane hľadá riešenia ktoré sa nedotknú jeho voličov (vianočné dôchodky sú posvätné), na druhej strane hádže polená pod nohy ľudom, ktorý ešte v tejto krajine niečo produkujú a vytvárajú pracovné miesta (čo pán premiér nikdy nepochopí, lebo nikdy nerobil vo firme).

Ťažko povedať, či je komunistické myslenie pána Fica iba marketingový ťah, alebo je naozaj srdcom komunista. Našej krajine to ale určite neprospieva.

Obrázok: Pavel Jakubec (HNonline)

Pár rád o hypotéke

Ponúkam aj vám pár tipov na zamyslenie, ako ušetriť pri hypotéke. A na koniec výpočet, ako funguje splácenie úveru..

1) Úver vs. Sporenie

Pripadám si ako idiot, keď mám v banke hypotéku, a oni sa ma v tej istej banke opýtajú, či si nechcem sporiť so super výhodným úrokom 1,5%. Pritom platím na hypotéke úrok 4%. Ale skúšajú to na mňa..

Rada: zrušte všetky sporenia, a z nasporených peňazí splaťte hypotéku.

Ja som napríklad uzavrel sporenie s poistením, ale peniaze som mohol vybrať až po desiatich rokoch. Niekedy sa vám oplatí zrušiť sporenie, aj keď zaplatíte pokutu, a vložiť peniaze do hypotéky. V konečnom dôsledku ušetríte.

2) Splaťte hypotéku čo najskôr

Banka vás bude nahovárať, aby ste si znížili splátky, a užívali si peniaze. Blbosť. Nastavte si splátku čo najvyššie, podľa svojich možností. Čím skôr úver splatíte, tým menej zaplatíte banke za to, že vám požičala.

Odporúčam vybrať takú hypotéku, kde môžete splatiť kedykoľvek akúkoľvek čiastku. Moja banka mi túto možnosť ponúka, ale za cenu poplatku a zvýšenia úroku.

3) Nebojte sa nahradiť úver novým

Úver je možné splatiť aj skôr, musíte však zaplatiť pokutu, napríklad 5% z nesplatenej časti. Ak si to však spočítate, môže byť táto suma nižšia ako suma, o ktorú preplatíte úver oproti inej ponuke.

4) Poplatky

Pri hypotéke okrem úroku môžete platiť aj poplatky o ktoré sa náklady na úver sa navýšia (uvádza sa to ako RPMN- ročná percentuálna miera nákladov). Najčastejšie poplatky sú poplatok za sprostredkovanie a poplatok za vedenie účtu. Aj keď sa zdá, že ide o drobné, za roky trvania hypotéky sa to slušne nazbiera. Dnes sú v ponuke už hypotéky, bez spomínaných dvoch poplatkov

Výpočet hypotéky

Ako sa počítajú splátky, istina, a úrok? Splátka je to, čo každý mesiac zaplatíte banke. Z toho si banka odpočíta úrok, a zvyšok je istina. Teda suma, ktorá sa odráta od výšky dlhu. Úrok sa teda postupne znižuje a istina zvyšuje.

Ak si zoberiem hypotéku s úrokom 3% p.a. na 20 rokov, mesačná splátka bude 55,46 EUR. Skratka „p.a“ znamená „za rok“, to znamená, že pri mesačných splátkach je sumu potrebné vydeliť 12.

Pri prvej splátke bude teda úrok (suma zaplatená banke):

10000€x0,03/12=25€

Banke teda zaplatíte prvý mesiac úrok 25€.

Istina je suma, ktorá zostane, ak od mesačnej splátky odpočítate úrok. Teda:

55,46€-25€=30,46€

Vaša dlžná suma sa teda zníži o 30,46€ a bude

10000€-30,46€=9969,54€

V tomto momente banke dlžíte “už len” 9969,54€, a teda aj úrok bude nižší:

9969,54€x0,03/12=24,92€

Takto by ste mohli pokračovať. Odporúčam urobiť si tabuľku v exceli. Potom si môžete urobiť model na ktorom vidíte vývoj dlhu. Môžete si napríklad zobraziť, o koľko menej preplatíte, ak na konci roka vložíte navyše určitú sumu.

Model uvedeného príkladu môžete vidieť tu.

Je tam aj graf na ktorom vidíte, ako postupne klesá úrok, a rastie istina. Vidíte napríklad, že ak si zoberiete takýto úver, zaplatíte banke na úrokoch spolu 3310€. Môžete experimentovať, a spočítať, koľko ušetríte, ak skrátite dĺžku splácania a zvýšite splátky.

Pár viet o olympiáde u nás

Tak to vyzerá, že sa vláda rozhodla rozbehnúť projekt olympiády na Slovensku. Ako sme si už zvykli, keď sa Róbert Fico rozhodne že niečo uskutoční, ani všetci ekonómovia sveta mu nevyvrátia jeho rozhodnutie (k podobným projektom patria sociálne podniky, alebo širokorozchodná železnica).

Ja v tejto snahe socialistov vidím najmä dva dôvody, prečo olympiádu presadzujú:

1) J&Tatry - ak sa aj olympiáda nepodarí, pre isté skupiny to bude výborná reklamná kampaň na podporu turizmu v Tatrách. Keď už rozvŕtali celý Chopok, tak to treba nejak využiť. V lete som tam bol, stavebné práce v plnom prúde. Cesta vybudovaná až na vrchol, a bager súperiaci s kosodrevinou.

2) Propagácia - málokto verí, že sa olympiáda u nás naozaj uskutoční. Ale kým sa o tom rozhodne, nalejú sa milióny do kampane. Fico ako úspešný marketingový produkt Flašíka a jemu podobných sa má komu revanšovať.

Takže, ako to už chodí na Slovensku: nejde o rozvoj športu, ani o rozvoj turizmu. To sú len vedľajšie efekty stratégie, ktorú vymyslel niekto vlastnou hlavou.

Byt či nebyt (o bývaní)

Tak sme sa dozvedeli, ze 56,4% mladých ľudí do 34 rokov býva s rodičmi. Vysoké číslo, ktoré ma však až tak veľmi neprekvapilo. V dnešnej dobe zažíva aj človek s praxou problém s robotou, situácia mladých ľudí je často beznádejná. Kto si dovolí zobrať dlh na 30 rokov? 

Jedným z problémov sú vysoké úroky v bankách. Aj keď z nich nie som nadšený, nejdem ich rozoberať, keďže máme voľný trh, konkurenčné prostredie a nikto ma nenúti brať si úver. Zhrniem to iba do pocitu, že banka zneužíva moje postavenie a slušne na mne zarába, bez toho aby pre mňa niečo robila. Môj problém. Riešením je splatiť hypotéku čo najrýchlejšie a neživiť bankárov.

Pomohlo by, keby nám štát nezobral polovicu príjmu. Ale nie.. Múdre socialistické hlavy sa spojili, a vymysleli plán. Budú dotovať bývanie pre mladých. Ale aby to bolo ešte dokonalejšie, dotácie a zvýhodnené úvery na výstavbu začnú poskytovať aj súkromným firmám. Pri týchto plánoch ma mrazí. Je jasné, že byty budú stavať spriaznené firmy politikov. V tomto štáte sa už udiali aj väčšie zlodejiny a nič sa nedeje.­­

Problém je v tom, že toto riešenie je úplne nesystémové a nespravodlivé. Nesystémové preto, lebo napríklad kazí konkurenčné prostredie a trh s nehnuteľnosťami. Nespravodlivé preto, lebo niektorí dostanú príspevok na bývanie, a my ostatní sa im na to poskladáme. My, čo máme na krku hypotéky na 30 rokov. No dík.

Pán Fico aj všetci socialisti. Vy viete, že nie som vaša cieľová skupina, preto na mňa kašlete. Ale aj tak vám to poviem. Kašlem vám na vaše plány o svetlých zajtrajškoch. Nepotrebujem aby ste mi poskytovali bývanie. Stačí ak mi dáte pokoj, a zoberiete mi čo najmenej z toho, čo zarobím. 

Doplnok: Podobných „akože riešení“ by som vedel nájsť kopec, ale to sú už iné témy. Napríklad potraviny. Socialisti idú bojovať proti reťazcom a radi by diktovali, čo má koľko stáť. Namiesto toho, aby zlepšili podnikateľské prostredie výrobcom (a tým aj podporili produkciu slovenských potravín). A čo marketingový cukríček ficovoličov s názvom „daň na potraviny“? Ten podľa mňa príde pred voľbami. Daň sa zníži, príjmy štátu klesnú a cena potravín klesne minimálne. 

Základný príjem – spravodlivý sociálny štát

Ponúkať istoty ľuďom je pekné. Ale ponúkať sociálne istoty istej skupine a inej zhoršovať životné podmienky (napríklad skupine pracujúcich)  je prinajmenšom nespravodlivé. Je pravda, že žijeme vo vyspelej spoločnosti a v slušnom štáte (aj keď napríklad stav súdnictva hovorí o inom). Preto by nemal nikto v tomto štáte hladovať a spať na ulici. 

Sociálny štát ale niečo stojí. Tým, že je komplikovaný a neprehľadný, generuje príliš veľa byrokracie a tým aj úradníkov. Vytvára rôzne diery, ktorými peniaze unikajú, a nedostanú sa k tým, ktorí ich potrebujú. O tom, že v tomto štáte sú ľudia, ktorí potrebujú pomoc a mali by ju dostať nie je pochýb.

Keď už štát musí rozdávať, mal by rozdávať spravodlivo. To znamená všetkým. Každý dospelý obyvateľ by dostal od štátu základný príjem v rovnakej výške. Či už pracuje, alebo nie.

Ako by to vyzeralo, načrtnem v bodoch:

• Nezamestnaný by dostávali základný príjem, ktorý by zabezpečil aby nehladovali a mali kde bývať (plus ďalšie príspevky, napríklad ZŤP)
• Pracujúcim by sa zvýšil čistý príjem, čím by sa zvýšila aj ochota pracovať (hlave pri horšie platených miestach). Tým by sa podporil aj vznik pracovných miest. Časť tohto príjmu by sa vrátila vo forme daní.
• Študenti by mohli časť prostriedkov použiť na životné potreby, čo by pomohlo rodinným rozpočtom. (V budúcnosti by časť príjmu mohli použiť na platenie aspoň symbolického školného. To by pomohlo priniesť do školstva trhové podmienky, a prestali by sme všetci platiť školy, ktoré nie sú dobré a efektívne).

Systém by bol jednoduchý a spravodlivý. Znížila by sa byrokracia a možno raz aj počet úradníkov. Tí čo sa snažia pracovať by neboli v nevýhode (hlavne keď sa im niekedy jednoducho pracovať ani "neoplatí"). Pri pracujúcich by mohol základný príjem s rastúcim príjmom klesať, to by však systém skomplikovalo a bol by spravodlivý menej. Lepšie zarábajúci človek aj tak zaplatí na daniach a odvodoch násobne viac, ako by bol základný príjem. 

Základný príjem by najviac pomohol nízkopríjmovým skupinám ľudí, ktorí sa snažia pracovať. O to v sociálnom štáte ide, nie?

Dodatok (30.12.2012):  Princíp v tomto článku je popísaný veľmi jednoducho a ono by to také jednoduché v praxi nebolo. Chcelo by to oveľa komplikovanejšie zmeny, najmä na strane výdavkov. 
Som zástanca čo najštíhlejšieho štátu a teda čo najmenšieho prerozdeľovania. Toto je skôr úvaha, ako by mal fungovať sociálny štát, keď už má byť sociálny (Lebo to tak chce väčšina, ktorú sme zatiaľ nepresvedčili o opaku).
Hlavným problémom takéhoto prístupu je jeho cena. Ak by základný príjem dostával každý ekonomicky aktívny obyvateľ, jednalo by sa o čiastku okolo pol miliardy eur mesačne. 
Veľkým problémom v súčasnom systéme je čierna práca a zneužívanie systému.

   Ekonomicky aktívne obyvateľstvo:           2 702 281             

   Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie: 376 638

  (November 2012 – zdroj UPSVaR)

Dodatok 18.1.2013: Musím sa priznať, že som bol zástancom "odvodového bonusu". Ten vychádza práve zo základného príjmu. Po úvahách pri písaní tohto blogu začínam byť voči tomuto nápadu skeptický, najmä z dôvodu nákladov. Začínam sa prikláňať k názorom, že by bol tento systém príliš veľký socializmus, a stálo by nás to príliš veľa.

Podpora vzniku pracovných miest spravodlivo

Robiť niečo pre ľudí v tejto krajine je pekné. Jedna vec je robiť niečo naoko, a iná meniť veci (a hlavne životy ľudí) k lepšiemu.

Jedným z hlavných problémov na Slovensku je nezamestnanosť. Ak neberieme do úvahy tisíce úradníkov, ktorí napriek sľubom politikov pribúdajú, tak pracovné miesta vytvárajú firmy. Na to, aby ich vytvorili, musia efektívne fungovať. K tomu im môžu pomôcť férové podmienky na trhu. Dotovanie vybraných podnikov je neférové voči ostatným podnikateľským subjektom. Jeden podnik dostane štedré dotácie na udržanie pracovných miest, a iný musí platiť vyššie dane. Je to nespravodlivé. Štát by mal vytvárať vhodné (a férové) podnikateľské prostredie, aby vznikali pracovné miesta. Dotovanie vybraných podnikov toto prostredie kazí. Čo s tým?

 Keď už sa štát rozhodne dotovať pracovné miesta, mal by to robiť spravodlivo. A to tak, že príspevok na pracovné miesto dostane KAŽDÝ subjekt, ktorý nové pracovné miesto vytvorí. Logiku by to mohlo mať. Štátu by sa tieto peniaze “vrátili” vo forme daní a odvodov.

Záujem firiem by tu určite bol, a náklady na jedno pracovné miesto by mohli byť oveľa nižšie, ako pri dotovaní “štátom vybraných” firiem. Problémom je skôr to, ako vytvoriť efektívny a transparentný systém. Postup by mohol byť jednoduchý:

1. Vytvoriť systém na sledovanie zmien počtu pracovných miest (napríklad prepojením na databázu Sociálnej poisťovne)
2.  Stanoviť výšku dotácie na jedno vytvorené pracovné miesto
3.  Poskytnutie firmám dotácie vo forme daňových úľav 

Takýmto spôsobom by mohol štát (keď už chce) efektívne prispievať k tvorbe pracovných miest, a motivovať podniky, aby miesta vytvárali. Okrem toho, že by štát ušetril na výdavkovej strane rozpočtu, prostriedky by sa vrátili v rôznych formách:

• Daň z príjmu 
• Daň z pridanej hodnoty (keďže predpokladáme, že človek väčšinu svojho príjmu minie) 
• Platba odvodov

Takto by sa dali dotovať pracovné miesta efektívne a hlavne spravodlivo. Namiesto posielania miliónov vybraným firmám v čase, keď sa ostatným viditeľne zhoršuje podnikateľské prostredie. Namiesto vyplácania sociálnych dávok ľuďom, ktorí nemajú možnosť pracovať. Stále si myslím, že štát by nemal vytvárať pracovné miesta, ale vytvárať vhodné prostredie aby vznikali. Ale keď už majú niektorí politici takúto potrebu, mohli by to robiť transparentne a spravodlivo. Ak im teda ide o pracovné miesta.

Pán premiér, geniálny plán

Klobúk dole pred Róbertom Ficom. Podľa mňa je zlý premiér, ale musím uznať, že politik je vynikajúci. A iní sa od neho môžu učiť. Ale tiež si myslím, že to sa nedá naučiť, musíte to v seba mať (alebo nemať, napríklad chrbtovú kosť).

Genialita R.F. spočíva v tom, že nech spraví čokoľvek, ľudia majú pocit, že to robí pre nich. Všetko pre obyčajných ľudí. A to, že trafil dobrú cieľovú skupinu, potvrdzujú voľby. Ľudia, ktorí majú pocit, že by sa mal štát o nich postarať a zabezpečiť im istoty. Ľudia ktorí sa chcú mať dobre a je im jedno, čo to bude stáť. Ľudia ktorým nevadí zadlžovanie, rozkrádanie a rozhadzovanie peňazí, lebo si myslia, že to zaplatí štát, a nie oni.

Všetko pre ľudí. Každý normálny človek vie, že zdravotníctvo u nás nie je perfektné a že treba dávať doktorom do "vrecka". Kde sú tie milióny, čo idú na zdravotníctvo? Použime jednoduchú logiku a zistíme, že určite končia v rukách súkromných poisťovní. Veď peniaze majú ísť na zdravotníctvo, nie na zisky.

Zisky však poisťovne majú preto, lebo fungujú a vykonávajú činnosť. Ak ich R.F. odkúpi, dosiahnu zisk bez toho, aby museli niečo robiť (okrem podpisu zmluvy). Majitelia dostanú peniaze bez roboty, a voliči budú mať pocit, že to ich veľký vodca robí pre nich. Pritom sa naoko dokopy nič nezmení, iba sa čísla z jednej databázy presunú do druhej. A politici budú mať pod kontrolou celé zdravotníctvo. To sa budú organizovať tendre!! (s jedným uchádzačom, ktorý spĺňa podmienky). Majitelia poisťovní svoje peniaze tak či tak dostanú, či už ich štát odkúpi, alebo ho zažalujú kvôli ušlému zisku a slobode podnikania. Voliči budú mať pocit istoty, že ich peniaze neskončia v rukách súkromných investorov, ale v zdravotníctve. Možno tam aj skončia, ale najprv prejdú cez spriaznené firmy súdruhov kachličkárov.

Vážený pán Fico. Nepotrebujem, aby ste sa o mňa starali a nepotrebujem vaše istoty. Keď budem mať pocit, že poisťovňa nakladá s mojimi peniazmi neefektívne, tak to budem riešiť. Áno štve ma, že moje peniaze nejdú len nemocniciam, ale platím aj šéfa poisťovne. Ale bohužiaľ nemám pocit, ani žiadny argument, že štátny monopol bude s mojimi peniazmi hospodáriť efektívnejšie. Hlavne keď budú sedieť vo vláde taký experti, ako sedia.

Zhrňme si to: Pán premiér bojuje proti zisku poisťovní tak, že im dá "zadarmo" stovky miliónov. Ľudia budú mať pocit istoty, a pritom sa im zdravotná starostlivosť nezlepší (ak zlepší, tak hlavným dôvodom určite nebude jediná poisťovňa). Zdravotníctvo bude celé riadené neschopnými politikmi, ktorí rozmýšľajú v štvorročných cykloch, nie sú odborníci a sú poprepájaný na rôzne skupiny. Nad tým všetkým bude bdieť veľký vodca, ktorí najlepšie rozumie ekonomike, zdravotníctvu a ďalším oblastiam, a preto to tu o pár rokov bude všetko geniálne fungovať. Pán premiér, geniálny plán.