Byt či nebyt (o bývaní)

Tak sme sa dozvedeli, ze 56,4% mladých ľudí do 34 rokov býva s rodičmi. Vysoké číslo, ktoré ma však až tak veľmi neprekvapilo. V dnešnej dobe zažíva aj človek s praxou problém s robotou, situácia mladých ľudí je často beznádejná. Kto si dovolí zobrať dlh na 30 rokov? 

Jedným z problémov sú vysoké úroky v bankách. Aj keď z nich nie som nadšený, nejdem ich rozoberať, keďže máme voľný trh, konkurenčné prostredie a nikto ma nenúti brať si úver. Zhrniem to iba do pocitu, že banka zneužíva moje postavenie a slušne na mne zarába, bez toho aby pre mňa niečo robila. Môj problém. Riešením je splatiť hypotéku čo najrýchlejšie a neživiť bankárov.

Pomohlo by, keby nám štát nezobral polovicu príjmu. Ale nie.. Múdre socialistické hlavy sa spojili, a vymysleli plán. Budú dotovať bývanie pre mladých. Ale aby to bolo ešte dokonalejšie, dotácie a zvýhodnené úvery na výstavbu začnú poskytovať aj súkromným firmám. Pri týchto plánoch ma mrazí. Je jasné, že byty budú stavať spriaznené firmy politikov. V tomto štáte sa už udiali aj väčšie zlodejiny a nič sa nedeje.­­

Problém je v tom, že toto riešenie je úplne nesystémové a nespravodlivé. Nesystémové preto, lebo napríklad kazí konkurenčné prostredie a trh s nehnuteľnosťami. Nespravodlivé preto, lebo niektorí dostanú príspevok na bývanie, a my ostatní sa im na to poskladáme. My, čo máme na krku hypotéky na 30 rokov. No dík.

Pán Fico aj všetci socialisti. Vy viete, že nie som vaša cieľová skupina, preto na mňa kašlete. Ale aj tak vám to poviem. Kašlem vám na vaše plány o svetlých zajtrajškoch. Nepotrebujem aby ste mi poskytovali bývanie. Stačí ak mi dáte pokoj, a zoberiete mi čo najmenej z toho, čo zarobím. 

Doplnok: Podobných „akože riešení“ by som vedel nájsť kopec, ale to sú už iné témy. Napríklad potraviny. Socialisti idú bojovať proti reťazcom a radi by diktovali, čo má koľko stáť. Namiesto toho, aby zlepšili podnikateľské prostredie výrobcom (a tým aj podporili produkciu slovenských potravín). A čo marketingový cukríček ficovoličov s názvom „daň na potraviny“? Ten podľa mňa príde pred voľbami. Daň sa zníži, príjmy štátu klesnú a cena potravín klesne minimálne. 

Základný príjem – spravodlivý sociálny štát

Ponúkať istoty ľuďom je pekné. Ale ponúkať sociálne istoty istej skupine a inej zhoršovať životné podmienky (napríklad skupine pracujúcich)  je prinajmenšom nespravodlivé. Je pravda, že žijeme vo vyspelej spoločnosti a v slušnom štáte (aj keď napríklad stav súdnictva hovorí o inom). Preto by nemal nikto v tomto štáte hladovať a spať na ulici. 

Sociálny štát ale niečo stojí. Tým, že je komplikovaný a neprehľadný, generuje príliš veľa byrokracie a tým aj úradníkov. Vytvára rôzne diery, ktorými peniaze unikajú, a nedostanú sa k tým, ktorí ich potrebujú. O tom, že v tomto štáte sú ľudia, ktorí potrebujú pomoc a mali by ju dostať nie je pochýb.

Keď už štát musí rozdávať, mal by rozdávať spravodlivo. To znamená všetkým. Každý dospelý obyvateľ by dostal od štátu základný príjem v rovnakej výške. Či už pracuje, alebo nie.

Ako by to vyzeralo, načrtnem v bodoch:

• Nezamestnaný by dostávali základný príjem, ktorý by zabezpečil aby nehladovali a mali kde bývať (plus ďalšie príspevky, napríklad ZŤP)
• Pracujúcim by sa zvýšil čistý príjem, čím by sa zvýšila aj ochota pracovať (hlave pri horšie platených miestach). Tým by sa podporil aj vznik pracovných miest. Časť tohto príjmu by sa vrátila vo forme daní.
• Študenti by mohli časť prostriedkov použiť na životné potreby, čo by pomohlo rodinným rozpočtom. (V budúcnosti by časť príjmu mohli použiť na platenie aspoň symbolického školného. To by pomohlo priniesť do školstva trhové podmienky, a prestali by sme všetci platiť školy, ktoré nie sú dobré a efektívne).

Systém by bol jednoduchý a spravodlivý. Znížila by sa byrokracia a možno raz aj počet úradníkov. Tí čo sa snažia pracovať by neboli v nevýhode (hlavne keď sa im niekedy jednoducho pracovať ani "neoplatí"). Pri pracujúcich by mohol základný príjem s rastúcim príjmom klesať, to by však systém skomplikovalo a bol by spravodlivý menej. Lepšie zarábajúci človek aj tak zaplatí na daniach a odvodoch násobne viac, ako by bol základný príjem. 

Základný príjem by najviac pomohol nízkopríjmovým skupinám ľudí, ktorí sa snažia pracovať. O to v sociálnom štáte ide, nie?

Dodatok (30.12.2012):  Princíp v tomto článku je popísaný veľmi jednoducho a ono by to také jednoduché v praxi nebolo. Chcelo by to oveľa komplikovanejšie zmeny, najmä na strane výdavkov. 
Som zástanca čo najštíhlejšieho štátu a teda čo najmenšieho prerozdeľovania. Toto je skôr úvaha, ako by mal fungovať sociálny štát, keď už má byť sociálny (Lebo to tak chce väčšina, ktorú sme zatiaľ nepresvedčili o opaku).
Hlavným problémom takéhoto prístupu je jeho cena. Ak by základný príjem dostával každý ekonomicky aktívny obyvateľ, jednalo by sa o čiastku okolo pol miliardy eur mesačne. 
Veľkým problémom v súčasnom systéme je čierna práca a zneužívanie systému.

   Ekonomicky aktívne obyvateľstvo:           2 702 281             

   Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie: 376 638

  (November 2012 – zdroj UPSVaR)

Dodatok 18.1.2013: Musím sa priznať, že som bol zástancom "odvodového bonusu". Ten vychádza práve zo základného príjmu. Po úvahách pri písaní tohto blogu začínam byť voči tomuto nápadu skeptický, najmä z dôvodu nákladov. Začínam sa prikláňať k názorom, že by bol tento systém príliš veľký socializmus, a stálo by nás to príliš veľa.

Podpora vzniku pracovných miest spravodlivo

Robiť niečo pre ľudí v tejto krajine je pekné. Jedna vec je robiť niečo naoko, a iná meniť veci (a hlavne životy ľudí) k lepšiemu.

Jedným z hlavných problémov na Slovensku je nezamestnanosť. Ak neberieme do úvahy tisíce úradníkov, ktorí napriek sľubom politikov pribúdajú, tak pracovné miesta vytvárajú firmy. Na to, aby ich vytvorili, musia efektívne fungovať. K tomu im môžu pomôcť férové podmienky na trhu. Dotovanie vybraných podnikov je neférové voči ostatným podnikateľským subjektom. Jeden podnik dostane štedré dotácie na udržanie pracovných miest, a iný musí platiť vyššie dane. Je to nespravodlivé. Štát by mal vytvárať vhodné (a férové) podnikateľské prostredie, aby vznikali pracovné miesta. Dotovanie vybraných podnikov toto prostredie kazí. Čo s tým?

 Keď už sa štát rozhodne dotovať pracovné miesta, mal by to robiť spravodlivo. A to tak, že príspevok na pracovné miesto dostane KAŽDÝ subjekt, ktorý nové pracovné miesto vytvorí. Logiku by to mohlo mať. Štátu by sa tieto peniaze “vrátili” vo forme daní a odvodov.

Záujem firiem by tu určite bol, a náklady na jedno pracovné miesto by mohli byť oveľa nižšie, ako pri dotovaní “štátom vybraných” firiem. Problémom je skôr to, ako vytvoriť efektívny a transparentný systém. Postup by mohol byť jednoduchý:

1. Vytvoriť systém na sledovanie zmien počtu pracovných miest (napríklad prepojením na databázu Sociálnej poisťovne)
2.  Stanoviť výšku dotácie na jedno vytvorené pracovné miesto
3.  Poskytnutie firmám dotácie vo forme daňových úľav 

Takýmto spôsobom by mohol štát (keď už chce) efektívne prispievať k tvorbe pracovných miest, a motivovať podniky, aby miesta vytvárali. Okrem toho, že by štát ušetril na výdavkovej strane rozpočtu, prostriedky by sa vrátili v rôznych formách:

• Daň z príjmu 
• Daň z pridanej hodnoty (keďže predpokladáme, že človek väčšinu svojho príjmu minie) 
• Platba odvodov

Takto by sa dali dotovať pracovné miesta efektívne a hlavne spravodlivo. Namiesto posielania miliónov vybraným firmám v čase, keď sa ostatným viditeľne zhoršuje podnikateľské prostredie. Namiesto vyplácania sociálnych dávok ľuďom, ktorí nemajú možnosť pracovať. Stále si myslím, že štát by nemal vytvárať pracovné miesta, ale vytvárať vhodné prostredie aby vznikali. Ale keď už majú niektorí politici takúto potrebu, mohli by to robiť transparentne a spravodlivo. Ak im teda ide o pracovné miesta.

Pán premiér, geniálny plán

Klobúk dole pred Róbertom Ficom. Podľa mňa je zlý premiér, ale musím uznať, že politik je vynikajúci. A iní sa od neho môžu učiť. Ale tiež si myslím, že to sa nedá naučiť, musíte to v seba mať (alebo nemať, napríklad chrbtovú kosť).

Genialita R.F. spočíva v tom, že nech spraví čokoľvek, ľudia majú pocit, že to robí pre nich. Všetko pre obyčajných ľudí. A to, že trafil dobrú cieľovú skupinu, potvrdzujú voľby. Ľudia, ktorí majú pocit, že by sa mal štát o nich postarať a zabezpečiť im istoty. Ľudia ktorí sa chcú mať dobre a je im jedno, čo to bude stáť. Ľudia ktorým nevadí zadlžovanie, rozkrádanie a rozhadzovanie peňazí, lebo si myslia, že to zaplatí štát, a nie oni.

Všetko pre ľudí. Každý normálny človek vie, že zdravotníctvo u nás nie je perfektné a že treba dávať doktorom do "vrecka". Kde sú tie milióny, čo idú na zdravotníctvo? Použime jednoduchú logiku a zistíme, že určite končia v rukách súkromných poisťovní. Veď peniaze majú ísť na zdravotníctvo, nie na zisky.

Zisky však poisťovne majú preto, lebo fungujú a vykonávajú činnosť. Ak ich R.F. odkúpi, dosiahnu zisk bez toho, aby museli niečo robiť (okrem podpisu zmluvy). Majitelia dostanú peniaze bez roboty, a voliči budú mať pocit, že to ich veľký vodca robí pre nich. Pritom sa naoko dokopy nič nezmení, iba sa čísla z jednej databázy presunú do druhej. A politici budú mať pod kontrolou celé zdravotníctvo. To sa budú organizovať tendre!! (s jedným uchádzačom, ktorý spĺňa podmienky). Majitelia poisťovní svoje peniaze tak či tak dostanú, či už ich štát odkúpi, alebo ho zažalujú kvôli ušlému zisku a slobode podnikania. Voliči budú mať pocit istoty, že ich peniaze neskončia v rukách súkromných investorov, ale v zdravotníctve. Možno tam aj skončia, ale najprv prejdú cez spriaznené firmy súdruhov kachličkárov.

Vážený pán Fico. Nepotrebujem, aby ste sa o mňa starali a nepotrebujem vaše istoty. Keď budem mať pocit, že poisťovňa nakladá s mojimi peniazmi neefektívne, tak to budem riešiť. Áno štve ma, že moje peniaze nejdú len nemocniciam, ale platím aj šéfa poisťovne. Ale bohužiaľ nemám pocit, ani žiadny argument, že štátny monopol bude s mojimi peniazmi hospodáriť efektívnejšie. Hlavne keď budú sedieť vo vláde taký experti, ako sedia.

Zhrňme si to: Pán premiér bojuje proti zisku poisťovní tak, že im dá "zadarmo" stovky miliónov. Ľudia budú mať pocit istoty, a pritom sa im zdravotná starostlivosť nezlepší (ak zlepší, tak hlavným dôvodom určite nebude jediná poisťovňa). Zdravotníctvo bude celé riadené neschopnými politikmi, ktorí rozmýšľajú v štvorročných cykloch, nie sú odborníci a sú poprepájaný na rôzne skupiny. Nad tým všetkým bude bdieť veľký vodca, ktorí najlepšie rozumie ekonomike, zdravotníctvu a ďalším oblastiam, a preto to tu o pár rokov bude všetko geniálne fungovať. Pán premiér, geniálny plán.

Lipšicova ekonomická téza

Daniel Lipšic založil stranu.

Diskusia sa začína rozvíjať ohľadne programových téz strany. Najviac zatiaľ asi rozbehla diskusiu prvá ekonomická téza:

1) Zavedieme právo na zamestnanie. Každý človek, ktorý sa nebude vedieť zamestnať sám, dostane prácu od štátu. Ak ju zdravý človek odmietne, príde o finančnú podporu od štátu.

Otázka je, či by mal štát takto vytvárať pracovné miesta. Štát by sa mal hlavne starať o to, aby vytváral podmienky na vznik pracovných miezd. Tu by mohol D.L. pomôcť v zlepšení vymožiteľnosti práva a podobne. Lenže ak štát vytvorí pracovné miesta umelo (upratovanie, práca v lesoch a podobne), pravdepodobne budú ekonomicky neefektívne. Keby neboli, tak už ich dávno niekto vytvorí. Štát ich bude dotovať, a prospech bude minimálne nemerateľný (koľko ľudí sa bude opierať o lopatu a predstierať prácu?) Máme skúsenosti so sociálnymi podnikmi, ktoré priniesli prospech najmä ich manažérom. Máme skúsenosti s vytváraním pracovných miest štátom z čias socializmu.

(Inak keď sme už boli pri tej ústave, Čl. 35, odst. (3) hovorí že: Občania majú právo na prácu.)

Na druhej strane treba uznať, že máme na Slovensku armádu dlhodobo nezamestnaných, ktorým tento stav vyhovuje. Nepracujú. a ani nechcú pracovať. Túto skupinu však nie je ľahké oddeliť, a už vôbec nie ju zmenšovať. Preto je každý pokus riešenia tohto problému plusom.

Otázna je samotná realizácia. Podľa mňa skôr ide o dobrý nástroj ako zaujať a rozpútať diskusiu. Lebo keď sa o návrhoch strany hovorí, strana žije. Pochopili to už aj Hlina s Matovičom. A práve preto je KDH dlhodobo polomŕtve. Nemá témy, a nie je o čom diskutovať.

Vlakom dolu vodou

Sedím ráno vo vlaku a zrazu stojíme. Nič neobvyklé, asi púšťame rýchlik. Po chvíli sprievodca oznámi, že sa pokazil rušeň a nevie koľko budeme meškať (za posledné obdobie sa rušeň na tejto trase pokazil už druhý krát).
Chvíľu počuť šomranie, potom telefonáty do práce, a neskôr ticho.  Lekári meškajú do ordinácií a pacienti na objednané vyšetrenia. Ľudia sa ponáhľajú na úrady a úradníci do úradov. Život sa zastavil. (Nakoniec sme meškali hodinu a pol)

Za komunistov by sa to vraj nestalo, hovorí tretí krát dedko vedľa mňa. Obvykle som na tieto reči alergický ale.. Možno má aj pravdu. Minimálne by manažéri železníc nedostali miliónové odmeny a odstupné. Peniaze nie sú. Na nič. Zo štátnych firiem sú dojné kravy a zlaté bane pre vyvolených. Peniaze sa neinvestujú, zanedbáva sa údržba, a výsledkom sú poruchy. Ani sa nečudujem, keď ministerstvá ako doprava riadia ľudia, ktori pred tým o doprave ani nepočuli (a diplom majú zo sociálnej práce s dizertačkou o Európskej integrácii)

Kašlem  na železnice. Začínam cestovať autom. Chcel som obmedziť smog a zápchy. Finančne je to už skoro rovnaké, akurát v aute môžem aspoň otvoriť okno (o klíme ani nehovorím). Vyrazím kedy chcem a nie kedy sa rozhodnú železnice (minule sme vyrazili presne, ale nadšenie trvalo len chvíľu, lebo sme sa presúvali len na iné nástupište.)

Pravidelné meškania. Špina. Poruchy vlakov. Státie na chodbe. Teplo, bez možnosti otvoriť okno. No nezaslúžia si tí manažéri odmeny?

Podporte článok na VYBRALI.SME
---

ZSSK v číslach (zdroj):

Priemerný plat zamestnancov:	858 €
Počet zrušených funkčných miest v roku 2011:	322
Počet zamestnancov ku koncu apríla 2012:	5 832
Počet redukovaných vlakov v roku 2011:	339
Priemerná výška odstupného v roku 2011:	5 448 €
Priemerná výška odstupného v roku 2012:	4 500 €
Priemerná výška odmeny v roku 2011:	53,50 € na zamestnanca
Priemerná výška odmeny v roku 2012:	21,44 € na zamestnanca

Vážení pracujúci, aj tí, čo sedíte doma.

Ako viete situácia je zlá. Prišla kríza a práce je málo. Možno chcete pracovať a nemáte kde, alebo pracujete za mizernú mzdu, len preto, že nemáte inú možnosť. Radi by ste od politikov počuli, že vám dajú prácu, alebo vám zvýšia mzdu. Ale pravda je taká, že prácu vám žiadny politik nedá, a mzdu vám žiadny politik nezvýši (jedine, ak by ste sa chceli živiť ako hovorca strany, alebo niečo podobné).

Jediný, kto vám môže dať prácu je zamestnávateľ, alebo vy sám. Aby sa teda vytvorilo pracovné miesto, musí ho niekto vytvoriť (politik asi nie, veď vieme ako skončili experimenty so sociálnymi podnikmi). Politici by nemali vytvárať pracovné miesta (aj keď sa o to asi vždy budú snažiť), ale vytvárať podmienky, aby vznikali. Hovorí sa tomu podnikateľské prostredie.

Na prví pohľad sa vám zdá, že ak nie je práca, alebo ľudia pracujú za zlých podmienok (nízka mzda, nepreplácanie nadčasov, zlé pracovné podmienky), treba s tým niečo spraviť. Napadnú vás jednoduché riešenia ako znižovať množstvo nadčasov, meniť pravidlá prepúšťania pracovníkov, navrhovať minimálnu mzdu, dotovať pracovné miesta a podobne. Zdá sa, že toto všetko je pre vaše dobro.

Pozrite sa na to zo strany podnikateľa (alebo firmy). Ak zakážeme nadčasy, podnikateľ môže mať problém so sezónnymi zákazkami, a tým menej práce. Ak má firma problém prepustiť zamestnanca, radšej si rozmyslí, či ho vôbec zoberie. Ak potrebujeme lacného pracovníka (napríklad na zametanie parkoviska), je tu minimálna mzda. Vysoké odvody a dane zapríčinia, že firmu bude vaša práca stáť oveľa viac, ako vám zaplatí. Aj keď sa vám zdá, že vás socialisti (vrátane odborárov chránia), v skutočnosti stavajú bariéry pre vznik nových pracovných miest, alebo ich pomáhajú ničiť.

Čo teda robiť, aby ste vôbec robili? Čo robiť, aby ste za svoju prácu dostali adekvátnu mzdu a podmienky? Riešením je konkurenčné prostredie. Tým, že teraz je práce menej, ľudia nemajú na výber. Zatnú zuby a robia tam, kde majú možnosť. Ak bude pracovných miest dosť, zamestnávateľ sa bude o vás biť. Ak sa k vám nebude správať seriózne, pôjdete inde. Viem. Znie to ako z rozprávky. Každým vzniknutím pracovným miestom sa však situácia zlepší. To, že budú politici hádzať polená pod nohy tým čo prácu dávajú, sa situácia iba zhorší.

Komplikovaním zákonníka práce sa vytvárajú bariéry a pre podnikateľov vzniká množstvo problémov a byrokratických pascí. Aj keď sa zdá, že všetko je pre vaše dobro, opak je pravdou. Politik, ani odborár, vám totiž prácu nedá. Politik je tu na to, aby vám sľúbil čo chcete. Odborársky boss je platený za to, že je večne nespokojný a dá to hlučne najavo.

A darmo budeme mať super zákony, ktoré vás ochránia, v rade na úrade práce vám nepomôžu. Vážení politici, nechajte ľudí, robiť si svoju prácu.

--
Poznámka: Problém nie je taký jednoduchý. Týka sa aj znižovania daní a odvodov, ktorých výška vytvára tiež veľký problém pri zamestnávaní. Tam však treba najprv veľa upratovať (zdravotníctvo, sociálna poisťovňa, úradníci..). Problémom je aj školstvo, ktoré produkuje množstvo na trhu nepotrebných absolventov (za naše peniaze). Problémov je veľa..

Podporte prosím článok na VYBRALI.SME